Biometria v dokladoch

Na webovej stránke Ministerstva vnútra. Je v pripomienkovom konani Projekt novych cestovnych dokladov Slovenskej republiky formátu Europskej únie. Ktorý v závere hovorí:

Zavedenie biometrie do cestovných dokladov je potrebné chápať ako učinný prostriedok boja s organizovaným medzinárodným zločinom a terorizmom, nakoľko na jeho realizáciu su využívané najmä falošné doklady.

Na druhej strane, ale na stranke organiáacie Electronic Frontier Foundation (EFF) v kapitole Will a National ID system help fight crime? sa o únoscoch z 11 Sept. 2001 píše:

only two of the nineteen hijackers were on the FBI's terrorist "watch list," and neither of these two were known to have used fake IDs.

teda:

len dvaja z devätnástich únoscov boli v FBI na zozname teroristov a ani o jednom z týchto dvoch nie je známe, že by použili falošné doklady.

Zaujimavý článok popierajúci zmysel biometrie možno nájsť aj na prvej linke v tomto zozname opäť na stránkach EFF.

Na základe uvedených veci nepovažujem "Zavedenie biometrie do cestovných dokladov" za "učinný prostriedok boja s organizovaným medzinárodným zločinom a terorizmom".

Tú istú pripomienku mám k osobným dokladom, u ktorých sa takisto plánuje zavedenie biometrie. Dokument o nich som však na webových stránkach Ministerstva vnútra nenašiel.

Prečo vidím v používaní biometrických údajov problém?

  1. Cítil by som sa ako zločinec, keby mi brali odtlačky prstov.
  2. Cítil by som sa ako zločinec, keby mi snímali obraz sietnice, či dúhovky.

Sú ľudia, ktorým to nevadí. Ale ja som nedávno počul, že naši zákonodarcovia sa chystajú dať ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím RFID značky aby sa zabránilo neoprávnenému využívaniu výhod, ktoré takýto ľudia majú. RFID značky sa už v súčasnosti používajú pre identifikáciu psov. RFID znamená Radio Frequency Identifier a je to malinké zariadenie, ktorého kód sa dá zosnímať zo vzdialenosti niekoľkých desiatok centimetrov. U živých organizomov sa implantuje pod kožu. Vyzerá to tak, že do nášho života sa RFID zanedlho nenápadne a nevhyhnutne dostanú. Ak by sa začali používať pre identifikáciu ľudí, povedzte v čom sa to líši od číselného kódu z nacistických koncentračných táborov?

Ale späť k biometrii. Sú s ňou spojené aj iné problémy. Napríklad, čo myslíte ako ťažké je dostať sa k vašim odtlačkom prstov? Ak vyjdete z domu, chytíte sa dverí do obchodu, tyče v autobuse, konzervy v obchode - v jednom kuse za sebou nechávate stopy. A pre človeka, ktorý potrebuje falošné identifikačné doklady nie je veľký problém získať vaše odtlačky prstov. So snímaním dúhovky to môže byť trocha zložitejšie, ale len o málo. Len si uvedomte koľko mobilov má dnes v sebe fotoaparát, aké malé sú web-kamery. CCD snímače na každom rohu. A to nie je všetko. Ak si má niekto overiť vašu totožnosť, musí porovnať údaje na vašom doklade s vašou skutočnou biometriou. Teda každý policajt, notár, banka, hotel či majiteľ záložne by mal mať snímač odtlačkov prstov či dúhovky. Navyše by všetci mali mať prístup do centrálnej databázy identifikačných údajov. Ak to tak nebude tak na dokladoch môžete mať namiesto biometrických údajov náhodné bity - stačí aby boli unikátne. A teraz si predstavte, koľko z tých ľudí čo by mali mať prístup k centrálnej databáze údajove má vašu dôveru. Hm?

Okrem získavania vašich biometrických údajov môžu zločinci siahnuť o oveľa jednoduchšom riešení: po dokladoch stratených či ukradnutých. Tie sú na čiernom trhu komoditou už dnes. Mimochodom, čo sa stane, keď o doklady prídete? Nahlásite to, staré doklady sa vyhlásia za neplatné a vy dostanete nové. Nové biometrické údaje nedostanete. Tie ste dostali raz - pri narodení. Nemôžete ich vyhlásiť za neplatné a vypýtať si nové. Biometrický údaj teda nemôže slúžiť ako jednoznačný identifkátor. Musí na tých dokladoch byť ešte niečo - niečo unikátne. A tento údaj sa bude potom porovnávať s databázou platných identifikátorov. Biometrický údaj sa opäť stáva redundatným. A všetky peniaze vynaložené na ich ziskavanie, spracovanie a overovanie sú vyhodené z okna.