Tento dokument vysvetľuje organizáciu disku a obsahuje informácie užitočné pri inštalovaní operačného systému a rozdeľovaní disku na partície.
Venované mojej manželke Katke, ktorá si myslí, že napísať túto stránku bolo zbytočné.
Aby počítač mohol pristúpiť k údajom uloženým na disku môže použiť dve metódy.
Skutočnosť je ešte o trochu komplikovanejšia. Súčasné disky, často klamú o svojej geometrii a navyše sú ochotné pracovať pri rôznych geometriách. Je pravdepodobné, že niektorá z nich je, z hľadiska rýchlosti, optimálnejšia a je tiež pravdepodobné, že niektoré operačné systémy nezvládajú všetky geometrie, alebo sa snažia používať istú geometriu bez ohľadu na default hodnoty disku či nastavenia BIOS-u.
Pokiaľ plánujete používať disk v rôznych operačných systémoch, overte si, že všetky budú používať tú istú geometriu. Najlepšie tak, že daný operačný systém skusmo nainštalujete a pozriete sa akú geometriu používa.
Pevný disk sa zvyčajne rozdeľuje na viacero partícií (oddielov). Nutné je to každopádne vtedy, ak na disku má byť uložených viacero súborových systémov. Súborový systém je štruktúra údajov umožňujúca operačnému systému. Údaje ako je veľkosť súboru, meno súboru, prístupové práva a podobne.
Zopár príkladov.To kde sa ktorá partícia na disku nachádza je uložené na dohodnutom mieste: na prvom sektore disku (jeho poradové číslo je 0).
Tento sektor sa označuje ako MBR (Master Boot Record) a to preto, že okrem rozmiestnenia partícií (Partition Table) obsahuje aj úvodnú časť programu, ktorého úlohou je zavedenie operačného systému do pamäti počítača. Tento program sa nazýva Boot Loader. Ak umožňuje zavedenie jedného z viacerých operačných systémov, hovorí sa mu tiež Boot Manager. Kód v MBR musí byť schopný nájsť na disku zvyšok z Boot Loader-u/Manager-a a nahrať ho do pamäti.
Pozrime sa teraz ako vyzerá Partition Table.
Tabuľka partícií má štyri riadky. Na každom riadku môže byť poznačená jedna partícia. O partícii sú v tabuľke zaznačené tieto údaje:
Ako vidíte, rozmiestnenie partícií na disku je zadané dvojmo. Systémom CHS aj LBS. Obidve skupiny údajov musia, pokiaľ možno, navzájom súhlasiť. Inak sa môžete dočkať nepríjemných problémov. To neplatí pre partície za hranicou 1024 cylindrov. O tom si povieme nižšie.
Keď už raz disk porozdeľujete, je vhodné si údaje z tabuľky partícií opísať na papier a uložiť na bezpečné miesto. Je nepravdepodobné, že akýkoľvek antivír či program na opravu disku dokáže túto tabuľku zrekonštruovať ak sa poškodí.
Extended partíciaAk štyri partície nie sú dosť, môžete jednu (v novších OS aj viac) partíciu vyrobiť ako extended. Takáto partícia je zvláštna tým, že jej prvý sektor obsahuje novú tabuľku partícií. Tak isto ako MBR. Aj táto má štyri položky a má všetky vlastnosti ako tabuľka v MBR. Spolu so schopnosťou obsahovať ďalšie extended partície.
Partície, ktoré nie sú extended sa v MBR označujú ako primárne. V ostatných tabuľkách sa označujú ako logické disky. Staršie operačné systémy od firmy Microsoft, nedovoľujú vytvoriť viacero primárnych partícií.
Niektoré boot managery a boot loadery nedovoľujú nabootovať z logických diskov. Len z primárnych partícií.
| Typ | Boot flag | Začiatok partície | Koniec partície | Začiatočný sektor | Počet sektorov | ||||
| Head | Cylinder | Sector | Head | Cylinder | Sector | ||||
| 06 | 0 | 1 | 1 | 0 | 239 | 63 | 276 | 63 | 4188177 |
| 07 | 0 | 0 | 1 | 277 | 239 | 63 | 1023 | 4188240 | 23012640 |
| 83 | 1 | 239 | 63 | 1023 | 239 | 63 | 1023 | 27200880 | 13668480 |
| 05 | 0 | 239 | 63 | 1023 | 239 | 63 | 1023 | 40869360 | 37301040 |
| 82 | 0 | 239 | 63 | 1023 | 239 | 63 | 1023 | 63 | 393057 |
| 83 | 0 | 239 | 63 | 1023 | 239 | 63 | 1023 | 63 | 7816977 |
| 83 | 0 | 239 | 63 | 1023 | 239 | 63 | 1023 | 63 | 29090817 |
Teoreticky je možné mať viacero logických diskov v jednej extended partícii. Historicky sa však zvyčajne vytvára len jeden logický disk a zvyšný priestor sa v prípade potreby ďalšieho logického disku použije ako vnorená extended partícia a tento logický disk sa vytvorí v nej. Nasledovný obrázok demonštruje usporiadanie tabuľky partícii na disku s dvoma primárnymi partíciami a dvoma logickými diskami:
| Primárna partícia č.1 | |||||
| Primárna partícia č.2 | |||||
|
linear voľbe súčasná
verzia môže prekonať limit 1024 cylindrov prakticky na všetkých systémoch
vyrobených po roku 1998.
Lilo je schopné bootovať z extended partície. Pozor však na to, že niektoré programy pre rozdeľovanie disku nie sú ochotné označiť logický disk v extended partícii ako bootovateľný.
dd if=/dev/hda2 of=/tmp/bootsec.lnx;mcopy /tmp/bootsec.lnx a:
C:\bootsec.lnx="Slackware Linux"
Minimum je 0 - a Linux budete bežat z CD alebo z umsdos partície. To je ale naozaj riešenie pre tých, ktorí si chcú Linux vyskúšať, ľudí v krajnej núdzi a pre samovrahov.
Trocha lepšia je situácia ak môžete použiť jednu partíciu. Jej veľkosť je limitom pre to čo všetko môžete na systéme mať. Distribúcia Slackware sa vojde na 2-3 GB. Mnohé populárne distribúcie už prerástli niekoľko CD potrebujú viac hlavne ak sa rozhodnete nainštalovať "všetko", čo často znamená, že sa nainštalujú programy, o ktoré za celý život systému nezavadíte.
Tak ako pri predchádzajúcom prípade aj tu je vhodné mať dosť pamäti. Ak totiž systém dospeje do stavu, že potrebuje viac pamäti než fyzicky máte, môžete zažiť buď pád aplikácie, ktorá takéto podmienky nemá dobre ošetrené, alebo priamo zabitie aplikácie jadrom.
Vyhnúť sa takýmto nepríjemnostiam možno použitím ďalšej partície - swap. Obsah pamäti aplikácií, ktoré nie sú v danom okamihu potrebné sa odloží na túto partíciu. O vhodnom zvolení jej veľkosti sa možno dočítať na iných miestach, ale v stručnosti možno povedať, že sa upúšťa od dávneho pravidla, že veľkoť swap-u by mala byť dvojnásobkom veľkosti fyzickej pamäte a skôr sa presadzuje názor, že si treba zrátať koľko pamäte môžu potrebovať programy, ktoré používate, trocha prihodiť a je to.
Začneme Patríciou, ktorej používanie sa mi veľmi osvedčilo.
Používam ju pre adresár /home. Umožňuje to ľahký upgrade
či reinštaláciu bez toho, aby sa nejako dotkla adresárov užívateľov,
ale aj napríklad klonovanie tejto partície.
Pridávanie ďalších partícií možno použiť pre zvýšenie bezpečnosti
systému. Partíciu totižto možno pripojiť len na čítanie, alebo
zakázať spúšťanie programov z nej. Tak napríklad možno vytvoriť
Patríciu pre /var, kde by sa nemali vyskytovať žiadne
spustiteľné súbory. Naopak /bin, /sbin,
/etc, /opt a /lib môžu byť
pripojené len na čítanie a nedovoľovať zápis.
Pri bootovaní systému je dôležité aby jadro našlo partíciu s hlavným súborovým systémom. V prípade, že ju nenájde dostanete na obrazovke takéto hlásenie.
Namiesto XX:YY bude číselný kód zodpovedajúci partícii, kde jadro hľadá hlavný súborový systém. Pre IDE disky na prvom radiči má XX hodnotuVFS: Unable to mount root fs on XX:YY
03, na druhom radiči je to 22. Pre SCSI disky je to
08. Sú to takzvané major čísla zodpovedajúcich zariadení.
Kód YY je minor číslo zariadenia zodpovedajúceho danej partícii. Teda napríklad
03:02 znamená druhú partíciu na prvom disku. V prípade, že kód
zariadenia, ktoré obsahuje hlavný súborový systém, je správne (čo sa dá overiť
alebo aj nastaviť programom rdev), treba si ešte overiť, že
jadro obsahuje ovládač pre hlavný súborový systém. Tento ovládač nemôže byť
vo forme modulu, pretože jadro by nevedelo tento modul nájsť na disku aby ho
nahralo.