Tento článok hovorí o signáloch. Hoci budeme spomínať volania jadra a knižničné funkcie, to čo sa tu dočítate sa bude hodiť aj ne-programátorom.
Jadro operačného systému spravuje procesy. Rozhoduje o ich vzniku a zániku,
pozastavení, pokračovaní a striedaní. Na túto prácu potrebuje udržiavať o
procesoch rôzne druhy informácií. Tou, ktoré nás teraz bude zaujímajať, je
informácia o tom, kde sa naposledy prerušilo vykonávanie procesu (a teda, kde
by sa nabudúce malo pokračovať), potom
pole príznakov s hodnotou áno/nie a tabuľka
sighandlers
udržujúca ukazovatele na funkcie. Každý príznak
v poli príznakov má zodpovedajúci ukazovateľ v sighandlers. Keď jadro rozhodne o
tom, že je vhodné, aby nejaký proces dostal na chvíľu slovo, najprv sa pozrie,
či je niektorý s príznakov nastavený na 'áno'. Ak je, tak namiesto
toho, aby riadenie odovzdalo na miesto, kde bol program naposledy prerušený,
zavolá funkciu, na ktorú ukazuje zodpovedajúci ukazovateľ zo sighandlers. Ak
proces nebol prerušený, ale práve bežal, tak jadro preruší jeho vykonávanie a
takisto riadenie odovzdá do funkcie odkazovanej zo sighandlers.
Signál môže proces dostať z troch dôvodov:
kill
a ako parameter mu odovzdá číslo
procesu:
Príkaz kill môže alternatívne dostať cez parameter aj typ signálu, ktorý má danému procesu poslať. Typ signálu možno určiť buď číslom:$ kill 1234
alebo symbolickým menom:$ kill -2 1234
$ kill -INT 1234
kill()
:
int ok; ok=kill(1234, 2);
Všetky položky v poli príznakov sú inicálne nastavené na nie
.
Na druhej strane všetky položky v tabuľke sighandlers nejaké nastavenie majú.
Za normálnych okolností na väčšinu signálov proces zvyčajne zareaguje tým,
že skončí. Toto správanie, ale môže program ovplyvniť tým, že zavolá
funkciu signal(2)
(funkcia signal() je definovaná v norme ANSI,
novšie systémy odporúčajú použiť podobnú funkciu sigaction(2)
):
signal(SIGFPE,newhandler); sigaction(SIGFPE,struct_newhandler,struct_oldhandler);
kde newhandler() musí byť deklarovaná takto:
struct_newhandler a struct_oldhandler sú štruktúry, ktoré okrem iného obsahujú ukazovateľ na funkciu deklarovanú ako newhandler().void newhandler(int arg)
Ako druhý parameter funkcii signal(), možno (okrem ukazovateľa na novú
obslužnú funkciu) poslať aj preddefinované hodnoty
SIG_IGN
, ktorá znamená ignorovanie signálu a SIG_DFL
,
ktorá znamená nastavenie signálu na defaultnú obslužnú funkciu. Zavolaním
funkcie signal(), môže proces predefinovať ako zareaguje na nejaký signál.
Po prijatí signálu, sa ďalšie signály tohoto typu buť obsluhujú defaultnou
obslužnou funkciou ( to platí pre staršie systémy) alebo sú blokované.
Samozrejme obslužná funkcie môže obsluhu
signálu opäť prestaviť. V prípade, že procesu je poslaných viacero signálov
prv, než sa vobec dostane k slovu tak sa tieto signály radia do fronty a budú
spracované v takom poradí v akom boli poslané.
Defaultné akcie nájdete v manuálovej stránke signal(7) a v nasledovnej tabuľke:
Meno signálu | Defaultná obsluha | Komentár |
---|---|---|
SIGHUP | Zánik riadiaceho (rodičovského) procesu | Démony ho často používajú ako signál, ktorým môže správca požiadať o znovunačítanie konfigurácie |
SIGINT | Prerušenie z klávesnice | Tento signál dostane proces, ak na jeho riadiacom termináli
stlačíte Ctrl-C. (Kombináciu kláves umožňuje predefinovať program
stty ) |
SIGQUIT | Signál Quit z klávesnice | Podobne ako predchádzajúci signál ho možno poslať z klávesnice. Zvyčajne stlačením Ctrl-\ (Opäť predefinovateľné pomocou stty) |
SIGILL | Ilegálna inštrukcia | Program vykonal ilegálnu inštrukciu |
SIGABRT | Abort signál od funkcie abort(3) | Funkciu abort() môže program zavolať ak chce okamžite ukončiť svoju činnosť - napríklad v dôsledku chyby - bez toho aby sa vrátil zo všetkých funkcií |
SIGFPE | Výnimka pri operácii s rádovou čiarkou | Napríklad delenie nulou |
SIGKILL | Zabíjajúci signál | Bezpodmienečné zabitie procesu. Obsluhu tohoto signálu nemožno predefinovať/ignorovať pomocou signal() |
SIGSEGV | Porušenie segmentácie pamäte | Neinicializovaný pointer, či pretečenie poľa a podobne. |
SIGPIPE | Zápis do rúry, z ktorej nikto nečíta | Ak dva procesy spolu komunikujú cez rúru (pipe() )
a ten čo číta, zanikne, ten druhý sa o tom môže dozvedieť odchytením
signálu SIGPIPE |
SIGALRM | Signál od poslaný funkciou alarm(2) | Funkcia alarm() požiada aby jadro poslalo procesu signál SIGALRM
za N sekúnd |
SIGTERM | Ukončujúci signál od terminálu | Poslaný pri zániku riadiaceho terminálu |
SIGUSR1, SIGUSR2 | Užívateľské signály | Tieto signály môže programátor predefinovať na svoje vlastné a špecifické akcie - napríklad zvýšenie a zníženie úrovne logovania |
SIGTSTP | Pozastavenie procesu | Tento signál možno zvyčajne poslať pomocou Ctrl-Z
(predefinovateľné pomocou stty) - takýto proces môžete poslať do
pozadia, alebo nechať pokračovať pomocou vstavaných príkazov shell-u -
bg a fg . |
SIGCONT | Pokračovanie pozastaveného procesu | Povolí pokračovanie procesu pozastaveného pomocou SIGSTOP |
SIGSTOP | Zastavenie procesu | Podobá sa na SIGTSTP ale nemožno ho odchytiť/ignorovať pomocou signal() |
Spomínané signály definuje norma POSIX. Linux (a aj iné OS) pozná ešte ďalšie -
viz signal(7)
.
Ako som spomínal, niektoré signály možno poslať z terminálu. To akou klávesou alebo kombináciou kláves sa ten-ktorý signál pošle možno nadefinovať programom stty. Ten umožňuje aj zistiť aktuálne nastavenie:
$ stty -a ... intr = ^C; quit = ^\; erase = ^?; kill = ^U; ...; start = ^Q; stop = ^S; susp = ^Z; ... $ stty intr ^k $ stty -a ... intr = ^K;...
Signály SIGQUIT, SIGILL, SIGABRT, SIGFPE a SIGSEGV spôsobia vytvorenie súboru
core
. Je to obraz pamäte procesu v okamihu, keď dostal signál.
Vytváranie core súboru môže ovplyvniť vstavaný príkaz shell-u -
ulimits
.
Posielanie signálov prirodzene podlieha prístupovým právam. Užívateľ, ktorý nie je root, môže poslať signál len procesom, ktoré sám naštartoval alebo ich vlastní. V manuálovej stránke funkcie kill(2) sa tiež dočítate o možnostiach posielania signálov skupine procesov naraz (ak pid je 0, -1, alebo menšie ako 0)
Hoci signál SIGKILL nemožno blokovať, môže sa stať, že proces nereaguje ani najmocneší zo signálov. Je to vtedy ak jadro nerozhodlo o pridelení procesorového času tomuto procesu, alebo proces čaká na dokončenie vstupno-výstupnej operácie.
Operačný systém ponecháva proces v tabuľke procesov dovtedy, kým ich
rodičovský proces nespracuje SIGCLD poslaný po zániku procesu-potomka. Počkať
na tento signál môže program pomocou systémového volania wait(2)
alebo waitpid(2)
. Ak to rodičovský proces neurobí, jeho potomok
vidno vo výpise procesov ako zombie
. Zvláštne; keď sa chcete zbaviť
zombie, musíte si na ňu počkať ;-)