PREDPISY
Predpis č. 408/2006 Z.z.
   
 
»

Úplné znenie zákona 408/2006 Z.z.


(Úplné znenie zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej policie ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 58/1999 Z.z., zákonom č. 181/1999 Z.z., zákonom č. 356/1999 Z.z., zákonom č. 224/2000 Z.z., zákonom č. 464/2000 Z.z., zákonom č. 241/2001 Z.z., zákonom č. 98/2002 Z.z., zákonom č. 328/2002 Z.z., zákonom č. 422/2002 Z.z., zákonom č. 659/2002 Z.z., zákonom č. 212/2003 Z.z., zákonom č. 178/2004 Z.z., zákonom č. 201/2004 Z.z., zákonom č. 365/2004 Z.z., zákonom č. 382/2004 Z.z., zákonom č. 727/2004 Z.z., zákonom č. 732/2004 Z.z., zákonom č. 69/2005 Z.z. a zákonom č. 623/2005 Z.z. )
Autor: predseda Národnej rady SR
Platnosť od: 24.6.2006
Účinnosť od: 1.1.2006

Uverejnené v Zbierke zákonov č. 148/2006 strana 3006

JE ÚPLNÝM ZNENÍM PREDPISOV:
73/1998 Z.z.


OBLASŤ: Pracovné právo

408/2006 Z.z.


PREDSEDA


NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY


vyhlasuje


úplné znenie zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,
Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, ako vyplýva zo zmien a doplnení
vykonaných zákonom č. 58/1999 Z. z., zákonom č. 181/1999 Z. z., zákonom č. 356/1999 Z. z., zákonom č. 224/2000 Z. z.,
zákonom č. 464/2000 Z. z., zákonom č. 241/2001 Z. z., zákonom č. 98/2002 Z. z., zákonom
č. 328/2002 Z. z., zákonom č. 422/2002 Z. z., zákonom č. 659/2002 Z. z., zákonom
č. 212/2003 Z. z., zákonom č. 178/2004 Z. z., zákonom č. 201/2004 Z. z., zákonom
č. 365/2004 Z. z., zákonom č. 382/2004 Z. z., zákonom č. 727/2004 Z. z., zákonom
č. 732/2004 Z. z., zákonom č. 69/2005 Z. z. a zákonom č. 623/2005 Z. z.



ZÁKON


o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,
Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície



Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ
SLUŽOBNÝ POMER


Základné ustanovenia
§ 1

(1) Tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a príslušníkov Železničnej polície (ďalej len "štátna služba").

(2) Tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby (ďalej len "príslušník informačnej služby"), príslušníkov Národného bezpečnostného úradu (ďalej len "príslušník bezpečnostného úradu"), príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a príslušníkov Železničnej polície (ďalej len "policajt").

(3) Ak ďalej nie je ustanovené inak, tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy príslušníkov informačnej služby a príslušníkov bezpečnostného úradu pri výkone štátnej služby s tým, že tam, kde sa uvádza policajt, rozumie sa tým aj príslušník informačnej služby a príslušník bezpečnostného úradu.

(4) Tam, kde sa v tomto zákone uvádza

a) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") alebo Policajný zbor, rozumie sa tým aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky alebo Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Slovenská informačná služba, Národný bezpečnostný úrad a Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky alebo Železničná polícia,

b) služobný úrad, rozumie sa tým ministerstvo, Akadémia Policajného zboru, útvar Policajného zboru, základný článok organizácie Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, organizačná zložka Slovenskej informačnej služby alebo Národného bezpečnostného úradu a útvar Železničnej polície,

c) minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "minister"), rozumie sa tým aj minister spravodlivosti Slovenskej republiky, riaditeľ Slovenskej informačnej služby, riaditeľ Národného bezpečnostného úradu a minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky,

d) policajné vzdelanie, rozumie sa tým aj odborné vzdelanie alebo spravodajské vzdelanie.

§ 2

(1) Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade.

(2) Štátnou službou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh Policajného zboru policajtom v služobnom úrade a právne vzťahy s tým súvisiace. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere.

(3) Miestom výkonu štátnej služby na účely tohto zákona je obec, v ktorej je policajt zaradený na výkon štátnej služby.

(4) Služobný pomer sa zakladá k štátu.

§ 2a

(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a policajtom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.1) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

(2) Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Policajt nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného policajta alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

(3) Občan pri vstupe do štátnej služby alebo policajt, ktorí sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môžu sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.1)

(4) Služobný úrad alebo nadriadený nesmie policajta postihovať alebo znevýhodňovať preto, že policajt uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.

(5) Služobný úrad oboznámi policajtov s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania.

(6) Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 policajtom sa považuje za porušenie služobnej povinnosti policajta.

§ 3

V služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje minister a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len "nadriadený"), ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 4

(1) Nadriadený môže byť len policajt, ktorý je zaradený do stálej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby; to neplatí, ak ide o nadriadeného mimo výkonu, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis.1a)

(2) Nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených policajtov.

§ 5

(1) Systemizácia v štátnej službe (ďalej len "systemizácia") obsahuje počet miest policajtov v služobných úradoch a objem finančných prostriedkov na služobné príjmy policajtov v štátnej službe.

(2) Návrh systemizácie pripravuje na základe schválenej organizačnej štruktúry služobných úradov ministerstvo a Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

(3) Systemizáciu na každý rozpočtový rok schvaľuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. Úprava systemizácie sa vykoná na základe schváleného zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. V priebehu roka úpravu systemizácie môže vykonať vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií Slovenskej republiky.

(4) Obsadzovanie miest policajtov vo všetkých druhoch štátnej služby možno uskutočniť len za predpokladu, že miesto je vytvorené podľa schválenej systemizácie a je voľné.

DRUHÁ ČASŤ
DRUH, VZNIK A ZMENA ŠTÁTNEJ SLUŽBY


§ 6
Druhy štátnej služby

Druhy štátnej služby sú:

a) prípravná štátna služba,

b) stála štátna služba,

c) dočasná štátna služba.

§ 7
Prípravná štátna služba

(1) Prípravná štátna služba je príprava na výkon stálej štátnej služby.

(2) Prípravná štátna služba plynie odo dňa vzniku služobného pomeru a počas jej trvania je policajt ustanovený do funkcie ako policajt čakateľ. V tejto dobe je policajt povinný získať policajné vzdelanie. Prípravná štátna služba trvá dva roky, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(3) Do doby prípravnej štátnej služby sa započítava

a) doba skutočného výkonu štátnej služby,

b) doba štúdia na splnenie policajného vzdelania,

c) dovolenka,

d) doba, keď policajt nemôže vykonávať štátnu službu pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky, pri ktorých sa policajtovi poskytuje služobné voľno s nárokom na služobný plat.

(4) Prípravnú štátnu službu možno predĺžiť iba v prípade, ak počas nej policajt bez svojho zavinenia nezískal policajné vzdelanie, najviac však o jeden rok. V prípravnej štátnej službe po skončení skúšobnej doby plní policajt služobné úlohy vyplývajúce z funkcie, do ktorej je ustanovený.

(5) Po prijatí do služobného pomeru musí každý policajt prejsť prípravnou štátnou službou s výnimkou policajta, ktorý je prijatý do dočasnej štátnej služby, a policajta, ktorý bol v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona zaradený do stálej štátnej služby, ak ďalej nie je ustanovené inak.

§ 8
Skúšobná doba

Pri prijatí do služobného pomeru v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe sa určí skúšobná doba, najkratšie na tri mesiace a najdlhšie na 18 mesiacov. Skúšobná doba je súčasťou prípravnej štátnej služby a dočasnej štátnej služby a nesmie sa dodatočne predlžovať ani skracovať. Do skúšobnej doby sa započítavajú doby uvedené v § 7 ods. 3.

§ 9
Stála štátna služba

(1) Stála štátna služba nadväzuje na prípravnú štátnu službu, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2) Policajt sa zaradí do stálej štátnej služby

a) po skončení prípravnej štátnej služby,

b) po skončení dočasnej štátnej služby podľa § 10 ods. 2, alebo

c) ak už bol v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona zaradený do stálej štátnej služby a od jeho skončenia neuplynul viac ako jednonásobok doby, počas ktorej predchádzajúci služobný pomer trval; dobou trvania služobného pomeru je doba, ktorá sa započítava do doby výsluhy rokov v hodnosti (§ 20).

(3) Do stálej štátnej služby sa pri prijatí zaradí aj policajt, ktorého predchádzajúci služobný pomer k Policajnému zboru trval aspoň dva roky a od jeho skončenia neuplynul viac ako jednonásobok doby, počas ktorej predchádzajúci služobný pomer trval, ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu a pri poslednom služobnom hodnotení bol hodnotený ako spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu.

§ 10
Dočasná štátna služba

(1) Dočasná štátna služba je určená na to, aby ju na prechodnú dobu, najdlhšie však päť rokov, vykonávali odborníci potrební na plnenie úloh štátnej služby; dočasnú štátnu službu možno vykonať aj opätovne.

(2) Policajt, ktorý vykonal dočasnú štátnu službu v trvaní aspoň dvoch rokov a spĺňa kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania, môže byť na základe jeho písomnej žiadosti a záverov služobného hodnotenia zaradený do stálej štátnej služby; v takom prípade sa do doby trvania dočasnej štátnej služby započítavajú doby uvedené v § 7 ods. 3.

(3) Policajt počas zaradenia do dočasnej štátnej služby má rovnaké postavenie ako policajt v stálej štátnej službe.

§ 11
Kvalifikačné predpoklady na funkciu

Kvalifikačné predpoklady na funkciu na účely tohto zákona sú:

a) kvalifikačný predpoklad vzdelania a

b) kvalifikačná požiadavka policajného vzdelania.

§ 12
Kvalifikačný predpoklad vzdelania

(1) Kvalifikačný predpoklad vzdelania je určený stupňom vzdelania v príslušnom študijnom odbore alebo v zameraní študijného odboru.

(2) Stupne vzdelania sú:

a) úplné stredné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie (ďalej len "úplné stredné vzdelanie"), 1aa)

b) vysokoškolské vzdelanie.2)

(3) Policajt spĺňa kvalifikačný predpoklad

a) úplného stredného vzdelania, ak absolvoval strednú školu a vykonal maturitnú skúšku alebo absolutóriom,

b) vysokoškolského vzdelania, ak absolvoval vysokú školu v študijnom programe príslušného stupňa a vykonal štátne skúšky.

(4) V tabuľkách zloženia a počtu služobných úradov sa pre funkcie s plánovaným vysokoškolským vzdelaním určí požadovaný stupeň vysokoškolského vzdelania.

§ 13
Kvalifikačná požiadavka policajného vzdelania

Policajt spĺňa kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania, ak

a) získal základné policajné vzdelanie a je ustanovený do funkcie s plánovanou práporčíckou hodnosťou, alebo

b) získal špecializované policajné vzdelanie.

Podmienky prijatia a prijímacie konanie

§ 14

(1) Policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a

a) je bezúhonný,

b) je spoľahlivý,

c) spĺňa stupeň vzdelania určený na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný,

d) je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby,

e) ovláda štátny jazyk, 3)

f) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.4)

(2) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Bezúhonnosť sa v prijímacom konaní preukazuje odpisom z registra trestov.5)

(3) Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý

a) preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje, 6) alebo

b) požíva iné návykové látky, ktoré môžu vyvolať závislosť od nich, 7) alebo

c) podľa iných skutočností zistených v prijímacom konaní nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby, alebo

d) bol z predchádzajúceho služobného pomeru prepustený z dôvodu, že

1. pri služobnom hodnotení bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, alebo

2. porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, alebo

3. bol právoplatne odsúdený pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo bol právoplatne odsúdený na trest zákazu činnosti vykonávať funkciu policajta.

(4) Zdravotná spôsobilosť v prijímacom konaní sa preukazuje lekárskym posudkom na základe vyšetrenia občana lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo v pôsobnosti ministerstva.7a) Zdravotnú spôsobilosť posudzuje služobný posudkový lekár podľa § 222.

(5) Podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) až d) a f) musí policajt spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru.

(6) Služobný úrad je oprávnený na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, spracúvať8) o jeho osobe tieto údaje:

a) meno, priezvisko a rodné číslo, titul, vedeckú hodnosť,

b) dátum a miesto narodenia,

c) adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu,

d) štátnu príslušnosť a jej zmeny,

e) číslo občianskeho preukazu, miesto jeho vydania,

f) vzdelanie, prehľad navštevovaných škôl,

g) jazykové vedomosti,

h) zamestnanie, sídlo zamestnávateľa,

i) prehľad predchádzajúcich zamestnávateľov aj s pracovným zaradením,

j) vykonávanie podnikateľskej činnosti,

k) miesto a čas základnej vojenskej služby, ďalšej služby v ozbrojených silách, ozbrojenom bezpečnostnom zbore alebo ozbrojenom zbore, dosiahnutú hodnosť,

l) všetky vznesené obvinenia z trestného činu voči osobe,

m) postih za priestupok alebo za iný správny delikt,

n) závislosť od požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

(7) Na účely odseku 5 je služobný úrad oprávnený spracúvať a uchovávať osobné údaje o policajtovi podľa odseku 6 po celý čas trvania služobného pomeru.

§ 15

(1) Prijímacie konanie sa začína podaním žiadosti občana o prijatie do služobného pomeru.

(2) Nadriadený je povinný vykonať s občanom informatívny pohovor, počas ktorého ho oboznámi so základnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo služobného pomeru, najmä s podmienkami štátnej služby a s platovými a inými náležitosťami. Z informatívneho pohovoru sa vyhotovuje písomný záznam.

(3) V prijímacom konaní občan predloží tieto doklady:

a) písomnú žiadosť o prijatie,

b) vyplnený dotazník,

c) životopis,

d) osobné doklady, najmä rodný list, doklady o dosiahnutom vzdelaní, sobášny list, rodné listy detí alebo ich overené odpisy,

e) vojenskú knižku alebo preukaz branca,

f) vyhlásenie, či je členom politickej strany alebo politického hnutia.

(4) Občan, ktorý žiada o opätovné prijatie do služobného pomeru, je povinný predložiť aj doklad o dobách podľa § 20 ods. 3 a § 86 ods. 7; to neplatí, ak v predchádzajúcom služobnom pomere vykonával štátnu službu v tej istej zložke.

(5) Občana možno požiadať o predloženie pracovného posudku alebo posudku o služobnej činnosti z posledného zamestnania alebo z predchádzajúcich zamestnaní; možno ho tiež požiadať o predloženie ďalších dokladov potrebných na overenie jeho spôsobilosti na výkon služby v Policajnom zbore.

(6) Občan sa podrobí previerke ovládania štátneho jazyka, psychodiagnostickému vyšetreniu, lekárskemu vyšetreniu a spravidla aj previerke fyzickej zdatnosti na posúdenie jeho spôsobilosti na výkon služby. Previerke fyzickej zdatnosti sa nepodrobia občania, ktorí dosiahli 50 rokov veku, ak ide o mužov, a 40 rokov veku, ak ide o ženy, a občania, ktorí majú byť zaradení ako úzko špecializovaní odborníci.

(7) Prijímacie konanie sa končí späťvzatím žiadosti o prijatie, zamietnutím žiadosti o prijatie alebo vydaním rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru. Prijímacie konanie sa skončí aj v prípade úmrtia občana.

(8) Občan, ktorý žiada o prijatie do služobného pomeru, musí byť o výsledku prijímacieho konania písomne vyrozumený do 30 dní od skončenia prijímacieho konania, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti o prijatie.

(9) Podrobnosti o prijímacom konaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 16
Vznik služobného pomeru

(1) Služobný pomer vzniká dňom určeným v rozhodnutí nadriadeného o prijatí občana do služobného pomeru, ak nastúpi štátnu službu v tento deň a zloží služobnú prísahu.

(2) Rozhodnutie nadriadeného musí obsahovať

a) meno, priezvisko, titul, dátum narodenia, rodné číslo a pridelené evidenčné číslo,

b) deň vzniku služobného pomeru,

c) druh štátnej služby,

d) funkciu, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný, miesto výkonu štátnej služby a služobný úrad,

e) hodnosť, do ktorej je vymenovaný,

f) údaje rozhodujúce pre platové a iné náležitosti,

g) dĺžku skúšobnej doby,

h) dĺžku trvania služobného pomeru, ak sa občan prijíma do dočasnej štátnej služby,

i) dĺžku základného času služby v týždni.

(3) Ak občan nemôže nastúpiť štátnu službu, pretože deň vzniku služobného pomeru pripadol na deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo na sviatok, podmienka vzniku služobného pomeru v určený deň sa považuje za splnenú, ak občan nastúpi štátnu službu v najbližší deň výkonu štátnej služby.

(4) Služobný pomer nevznikne, ak občan odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju zložil s výhradou.

§ 17
Služobná prísaha

(1) Občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie:

"Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!".

(2) Občan pri vzniku služobného pomeru príslušníka informačnej služby skladá služobnú prísahu, ktorá znie:

"Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný príslušník Slovenskej informačnej služby. Služobné povinnosti budem plniť podľa svojich najlepších schopností a vo svojej činnosti sa budem riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a budem chrániť ústavné zriadenie Slovenskej republiky, ako aj práva občanov. Na to som pripravený vynaložiť všetky sily a schopnosti a nasadiť aj svoj život. Tak prisahám!".

(3) Občan pri vzniku služobného pomeru príslušníka Národného bezpečnostného úradu skladá služobnú prísahu, ktorá znie:

"Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný príslušník Národného bezpečnostného úradu. Služobné povinnosti budem plniť podľa svojich najlepších schopností a vo svojej činnosti sa budem riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a budem chrániť záujmy Slovenskej republiky, ako aj práva občanov. Na to som pripravený vynaložiť všetky sily a schopnosti a nasadiť aj svoj život. Tak prisahám!".

§ 18
Príbuzenské a iné obdobné
vzťahy policajtov v štátnej službe

(1) Policajti, ktorí sú blízkymi osobami podľa osobitného predpisu, 9) nesmú sa zaradiť do štátnej služby tak, aby jeden bol priamo podriadený druhému alebo podliehal jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole.

(2) Občan, ktorý požiada o prijatie do služobného pomeru, oznámi služobnému úradu skutočnosti podľa odseku 1.

§ 19
Služobná rovnošata

(1) Služobná rovnošata je služobný odev, ktorý má špecifické znaky vyjadrujúce príslušnosť policajta k Policajnému zboru.

(2) Policajt vykonáva štátnu službu spravidla v služobnej rovnošate vrátane jej predpísaných súčastí.

(3) Na služobnej rovnošate a jej súčastiach nosí policajt štátny znak Slovenskej republiky.

(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na Národný bezpečnostný úrad a na Slovenskú informačnú službu.

§ 20
Hodnosti

(1) Policajtovi patrí hodnosť. Ustanovujú sa tieto hodnosti, a ak tento zákon neustanovuje inak, doba výsluhy rokov je

a) v práporčíckej hodnosti

1. strážmajster dva roky

2. nadstrážmajster tri roky

3. podpráporčík štyri roky

4. práporčík päť rokov

5. nadpráporčík

b) v dôstojníckej hodnosti

1. podporučík jeden rok

2. poručík dva roky

3. nadporučík tri roky

4. kapitán tri roky

5. major štyri roky

6. podplukovník päť rokov

7. plukovník

c) v generálskej hodnosti
generál.

(2) Pre hodnosti nadpráporčík, plukovník a generál sa doba výsluhy rokov v hodnosti neustanovuje.

(3) Do doby výsluhy rokov v hodnosti sa započítava doba trvania služobného pomeru s výnimkou doby

a) dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak policajtovi nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený,

b) výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom,

c) služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac,

d) ďalšej rodičovskej dovolenky,

e) dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, počas ktorej má policajt nárok na polovicu sumy nemocenského, 10)

f) prerušenia výkonu funkcie podľa § 44 ods. 2,

g) na ktorú bolo policajtovi uložené disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka.

Vymenovanie do hodnosti
a povýšenie do hodnosti

§ 21

(1) Pri prijatí do služobného pomeru na funkciu, pre ktorú je určený kvalifikačný predpoklad úplného stredného vzdelania, policajt sa vymenuje do hodnosti strážmajstra.

(2) Pri prijatí do služobného pomeru na funkciu, pre ktorú je určený kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania prvého stupňa, policajt sa vymenuje do hodnosti podporučíka.

(3) Pri prijatí do služobného pomeru na funkciu, pre ktorú je určený kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, je policajt vymenovaný do hodnosti poručíka. Ak pred prijatím do služobného pomeru vykonával činnosti v odbore, v ktorom dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a ktorý zodpovedá funkcii, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný, môže byť vymenovaný do hodnosti nadporučíka alebo do vyššej hodnosti, najvyššie však do hodnosti, ktorá je plánovaná na funkciu, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný.

(4) Doba výkonu odborných činností podľa odseku 3 je na vymenovanie do hodnosti

a) nadporučíka 3 roky

b) kapitána 6 rokov

c) majora 10 rokov

d) podplukovníka 15 rokov

e) plukovníka 21 rokov.

§ 22

(1) Policajt, ktorý už bol v služobnom pomere podľa tohto zákona, je pri opätovnom prijatí vymenovaný do skôr dosiahnutej hodnosti. Ak je to pre policajta výhodnejšie, možno ho vymenovať do hodnosti podľa § 21. Ak mu však v predchádzajúcom služobnom pomere uplynula doba výsluhy rokov v hodnosti, vymenuje sa do najbližšej vyššej hodnosti, ak nie je vyššia ako hodnosť plánovaná pre funkciu, do ktorej sa prijíma, a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti.

(2) Policajt, ktorý bol v služobnom pomere k ozbrojeným silám, ozbrojeným zborom alebo ozbrojeným bezpečnostným zborom, môže byť pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný do skôr dosiahnutej hodnosti, ak taká hodnosť podľa tohto zákona existuje, prípadne do hodnosti rovnakej úrovne. Takto sa postupuje iba v prípadoch, ak je ustanovený do funkcie, v ktorej budú využité jeho predchádzajúce skúsenosti zo služby v týchto zložkách; inak je vymenovaný do hodnosti podľa § 21.

§ 23

(1) Policajt má nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak spĺňa súčasne tieto podmienky:

a) je ustanovený alebo vymenovaný do funkcie, pre ktorú je plánovaná vyššia hodnosť, než akú skutočne má, a to najvyššie do hodnosti nadporučíka, ak má úplné stredné vzdelanie, alebo najvyššie do hodnosti majora, ak má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, alebo do hodnosti podplukovníka a vyššej hodnosti, ak má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

b) od jeho posledného povýšenia uplynula ustanovená doba výsluhy rokov v hodnosti,

c) kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania pre hodnosť.

(2) Policajt v práporčíckej hodnosti, aj keď nespĺňa podmienky uvedené v odseku 1 písm. b), má nárok na povýšenie do hodnosti podporučíka, ak je ustanovený alebo vymenovaný do funkcie, pre ktorú je plánovaná dôstojnícka hodnosť, a spĺňa kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania pre túto hodnosť.

§ 24
Kvalifikačné predpoklady
na povýšenie do hodnosti

(1) Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti sú:

a) pre práporčícke hodnosti

1. úplné stredné vzdelanie,

2. základné policajné vzdelanie;

b) pre dôstojnícke hodnosti až do hodnosti nadporučíka

1. úplné stredné vzdelanie,

2. špecializované policajné vzdelanie;

c) pre dôstojnícke hodnosti kapitán a major

1. vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, 2)

2. špecializované policajné vzdelanie;

d) pre dôstojnícke hodnosti podplukovník a plukovník

1. vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, 2)

2. špecializované policajné vzdelanie.

(2) Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti spĺňa policajt vtedy, ak spĺňa obidve jeho časti.

§ 25
Návrh na vymenovanie do hodnosti generála

Návrh na vymenovanie policajta do hodnosti generála predkladá prezidentovi Slovenskej republiky vláda.

§ 26
Prepožičanie hodnosti

Policajtovi zaradenému do stálej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby možno výnimočne prepožičať vyššiu hodnosť na dobu, po ktorú to nevyhnutne vyžaduje funkcia, do ktorej je policajt ustanovený alebo vymenovaný. Prepožičať možno najvyššiu hodnosť plánovanú pre funkciu, v ktorej je policajt ustanovený alebo vymenovaný, s výnimkou hodnosti generál. Policajtovi, ktorému bola prepožičaná hodnosť, patrí hodnostný príplatok za hodnosť, do ktorej bol naposledy vymenovaný alebo povýšený.

Služobné hodnotenie
§ 27

(1) Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.

(2) V hodnotiacej časti sa posudzujú

a) znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby,

b) znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený,

c) výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy,

d) plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny,

e) splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu,

f) spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 1 písm. b),

g) spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby.

(3) Policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia.

(4) V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je

a) spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby,

b) spôsobilý vykonávať aj funkciu, na ktorú sa požaduje vyšší stupeň vzdelania alebo špecializované vzdelanie,

c) spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu,

d) spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo

e) nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.

(5) Služobné hodnotenie sa vykoná vždy

a) pred skončením prípravnej štátnej služby na účely zistenia spôsobilosti policajta na zaradenie do stálej štátnej služby,

b) ak policajt zaradený do dočasnej štátnej služby pred jej skončením požiada o zaradenie do stálej štátnej služby.

(6) V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná

a) najmenej raz za päť rokov,

b) ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie,

c) ak má byť policajt vyslaný na získanie vyššieho stupňa vzdelania alebo špecializovaného policajného vzdelania, než je požadované pre funkciu, do ktorej je ustanovený.

§ 28

(1) Služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý musí policajta osobne poznať z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie.

(2) Pred skončením prípravnej štátnej služby, dočasnej štátnej služby na účely zistenia spôsobilosti policajta na zaradenie do stálej štátnej služby alebo ak bezprostredne nadriadený nepozná policajta z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, spracuje návrh služobného hodnotenia komisia zriadená nadriadeným, ktorý policajta ustanovuje do funkcie.

(3) Bezprostredne nadriadený v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia musí umožniť policajtovi vyjadriť sa o jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov a úloh. Ak policajt podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej bezprostredne nadriadeným písomné pripomienky alebo námietky a bezprostredne nadriadený im v plnom rozsahu nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia vyššiemu nadriadenému.

§ 29

O návrhu služobného hodnotenia sa vyjadruje formou stanoviska vyšší nadriadený. Návrh služobného hodnotenia, ktorý nezodpovedá určeným požiadavkám, vráti bezprostredne nadriadenému na doplnenie alebo prepracovanie. Bezprostredne nadriadený doplní alebo spresní návrh v požadovanom rozsahu alebo podrobne odôvodní skutočnosti uvedené vo svojom návrhu.

§ 30

Návrh služobného hodnotenia, ktorý nezodpovedá určeným požiadavkám alebo v ktorom nie sú úplne alebo pravdivo charakterizované kvality policajta, môže nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie, sám zmeniť alebo vrátiť bezprostredne nadriadenému na doplnenie alebo prepracovanie. Ak bezprostredne nadriadený naďalej trvá na svojom návrhu, musí toto svoje stanovisko odôvodniť; ak nadriadený, ktorý návrh služobného hodnotenia schvaľuje, s týmto doplnením bezprostredne nadriadeného nesúhlasí, môže služobné hodnotenie sám zmeniť alebo spracovať služobné hodnotenie z vlastného rozhodnutia.

§ 31

(1) Bezprostredne nadriadený bezodkladne oboznámi policajta so schváleným služobným hodnotením.

(2) Policajt je oprávnený robiť si zo služobného hodnotenia výpisky alebo poznámky, a ak má služobné hodnotenie pre policajta negatívne dôsledky, môže si vyžiadať jeho kópiu. Bezprostredne nadriadený poučí policajta o možnosti podať odvolanie proti schválenému služobnému hodnoteniu.

§ 32

(1) Služobné hodnotenie platí odo dňa jeho vykonateľnosti (§ 241 ods. 7) až do dňa vykonateľnosti nového služobného hodnotenia. Navrhované opatrenia v služobnom pomere policajta, ku ktorým má v tomto období dôjsť, sa vykonajú na základe platného služobného hodnotenia.

(2) Na kontrolu plnenia záverov schváleného služobného hodnotenia môže bezprostredne nadriadený vykonať priebežné hodnotenie policajta formou pohovoru. Písomný záznam o priebežnom hodnotení je podkladom na spracovanie služobného hodnotenia.

(3) Podrobnosti o priebežnom hodnotení a o zakladaní služobného hodnotenia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 33
Ustanovenie do funkcie, vymenovanie
do funkcie a odvolanie z funkcie

(1) Policajt sa ustanovuje do voľnej funkcie s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, na splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, dĺžku a druh odbornej praxe a na závery služobného hodnotenia. Do funkcie, na ktorú sa podľa osobitných predpisov10aa) vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, možno policajta ustanoviť, len ak spĺňa túto spôsobilosť.

(2) Policajta ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený.

(3) Vymenovaním do funkcie sa obsadzujú funkcie nadriadených v priamej riadiacej pôsobnosti ministra.

(4) Policajt, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa odseku 3, môže byť z tejto funkcie odvolaný, a to aj bez uvedenia dôvodu.

(5) Vymenovanie do funkcie a odvolanie z funkcie podľa odsekov 3 a 4 môže vykonať výlučne minister, ak osobitný predpis10a) neustanovuje inak.

§ 34
Určenie za vyšetrovateľa

(1) Policajta za vyšetrovateľa určuje minister.

(2) Za vyšetrovateľa možno určiť len policajta, ktorý má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo alebo bezpečnostné služby a ako vyšetrovateľ čakateľ v prípravnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe úspešne vykonal záverečnú vyšetrovateľskú skúšku.

(3) Minister môže výnimočne určiť za vyšetrovateľa aj policajta, ktorý má iné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa než v odbore právo alebo bezpečnostné služby a úspešne vykonal záverečnú vyšetrovateľskú skúšku.

(4) Dĺžka čakateľskej praxe vyšetrovateľa čakateľa je jeden rok. Výnimku z tejto dĺžky praxe môže udeliť minister len osobám, ktoré majú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo alebo bezpečnostné služby.

(5) Vyšetrovateľ čakateľ vykonáva čakateľskú prax podľa plánu prípravy čakateľskej praxe.

(6) Vyšetrovateľ čakateľ môže vykonávať skrátené vyšetrovanie. Vyšetrovateľ čakateľ môže vykonávať aj činnosti vo vyšetrovaní v rozsahu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(7) Ustanovenia odsekov 5 a 6 sa vzťahujú aj na vyšetrovateľa čakateľa, ktorého čakateľská prax je skrátená podľa odseku 4.

(8) Čakateľskú prax vykonanú na prokuratúre, na súde alebo v advokácii, skončenú úspešne vykonanou záverečnou skúškou môže minister uznať za čakateľskú prax podľa tohto zákona a za záverečnú vyšetrovateľskú skúšku.

§ 35
Prevedenie na inú funkciu
a preloženie na inú funkciu

(1) Policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože

a) v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia,

b) podľa rozhodnutia lekárskej komisie dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon doterajšej funkcie,

c) podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu,

d) v dôsledku právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti nemôže vykonávať doterajšiu funkciu,

e) bol odvolaný z funkcie, do ktorej bol vymenovaný,

f) je podľa osobitného zákona9) osobou blízkou nadriadenému alebo inému policajtovi a podlieha jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole,

g) bol zaradený do funkcie vyšetrovateľa čakateľa a nevykonal záverečnú vyšetrovateľskú skúšku,

h) nie je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa, ktorý sa vyžaduje na výkon doterajšej funkcie.

(2) Minister môže policajta zaradeného v útvare inšpekčnej služby10b) a ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, aj nadriadeného, previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu aj bez uvedenia dôvodu.

(3) Organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej služby.

(4) Policajt v prípravnej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) a f).

(5) Policajt v stálej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1.

(6) Policajt v dočasnej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a), e) a f).

(7) Policajta možno previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo preložiť na inú funkciu v inom mieste výkonu štátnej služby alebo v inom služobnom úrade na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom.

(8) Po podaní písomnej žiadosti alebo po písomnom súhlase môže policajt svoju žiadosť vziať späť alebo písomný súhlas odvolať len v prípade, ak vo veci ešte nebolo rozhodnuté a ak s tým nadriadený súhlasí.

(9) Prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie podľa § 33.

(10) Policajtovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie; to neplatí, ak policajtovi patrí náhrada za stratu na služobnom plate podľa osobitného predpisu.10c)

§ 36
Prevelenie

(1) Policajta možno preveliť aj bez jeho súhlasu na plnenie úloh Policajného zboru uložených pri vyhlásení bezpečnostného opatrenia na ochranu života, zdravia alebo práv iných osôb na nevyhnutne potrebný čas, najviac na šesť mesiacov za obdobie 12 mesiacov, a to i na také činnosti, ktoré nevyplývajú z funkcie, do ktorej bol ustanovený alebo vymenovaný.

(2) Ak si to situácia vyžaduje, pretože bezpečnostné opatrenie trvá, možno policajta preveliť, ak s tým súhlasí, aj na čas dlhší ako šesť mesiacov, najdlhšie však na jeden rok.

(3) Policajta možno preveliť aj do iného miesta výkonu štátnej služby; v takom prípade mu patria náhrady ako pri služobnej ceste.

§ 36a
Povolanie

(1) Minister môže na nevyhnutne potrebný čas povolať na plnenie úloh inšpekčnej služby10b) policajta s jeho súhlasom, a to i na také činnosti, ktoré nevyplývajú z funkcie, do ktorej bol ustanovený alebo vymenovaný.

(2) Minister ukončí povolanie policajta,

a) ak pominuli dôvody tohto povolania,

b) na žiadosť policajta, a to najneskôr do jedného mesiaca odo dňa predloženia jeho žiadosti.

(3) Policajtovi pri povolaní do iného miesta výkonu štátnej služby patria náhrady ako pri služobnej ceste.

(4) Do funkcie zastávanej policajtom pred povolaním podľa odseku 1 nemožno počas doby povolania ustanoviť iného policajta.

Služobná cesta

§ 37

(1) Policajta možno vyslať na služobnú cestu do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného výkonu štátnej služby, na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastávanej funkcie alebo na plnenie úloh spoločného pracovného tímu na nevyhnutne potrebný čas.

(2) Nadriadený, ktorý vysiela policajta na služobnú cestu, určí miesto nástupu a miesto plnenia služobných úloh, dobu jej trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej cesty. Nadriadený môže tiež určiť ďalšie podmienky služobnej cesty; pritom je povinný prihliadať na oprávnené záujmy policajta.

(3) Policajt je povinný nastúpiť na služobnú cestu, a to i v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok, ak je to potrebné na plnenie úloh štátnej služby; osobitné podmienky na výkon štátnej služby policajtiek nie sú tým dotknuté.

(4) Služobnou cestou sa rozumie doba od nástupu policajta na cestu na plnenie služobných úloh do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného výkonu štátnej služby, vrátane doby plnenia služobných úloh v mieste konania služobnej cesty až do jeho návratu z tejto cesty.

(5) Služobnou cestou nie je plnenie úloh bojovej pohotovosti vrátane príprav a nácviku bojovej pohotovosti.

(6) Zahraničnou služobnou cestou sa rozumie služobná cesta podľa odseku 4 zo Slovenskej republiky do zahraničia, doba plnenia služobných úloh v zahraničí a cesta zo zahraničia späť do Slovenskej republiky.

(7) Dobou nástupu a dobou skončenia služobnej cesty sa na účely tohto zákona rozumie čas skutočného odchodu a čas skutočného príchodu dopravného prostriedku, ktorý policajta prepraví do miesta konania služobnej cesty a späť.

§ 38

Policajta v prípravnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe, ak s tým súhlasí, možno vyslať na služobnú cestu na získanie potrebných skúseností a praxe do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu.

§ 39
Poverenie zastupovaním alebo výkonom
dočasne neobsadenej riadiacej funkcie

(1) Policajta v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe, ak s tým súhlasí, možno písomne poveriť na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie však na jeden rok,

a) zastupovaním iného policajta v riadiacej funkcii počas jeho neprítomnosti,

b) výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie.

(2) Poveriť policajta podľa odseku 1 možno len vtedy, ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu, ktorou je poverovaný.

(3) Poveriť policajta podľa odseku 1 písm. a) nemožno, ak povinnosť zastupovať vyplýva z jeho funkcie.

Zaradenie do zálohy

§ 40

(1) Policajt, ktorý nemôže vykonávať doterajšiu funkciu ani inú funkciu z dôvodov uvedených v § 41 až 44, sa zaradí do zálohy.

(2) Záloha je organizačné opatrenie umožňujúce zaradiť policajtov, ktorí z dôvodov určených zákonom nemôžu dočasne vykonávať doterajšiu funkciu ani inú funkciu, na voľné miesta v tejto zálohe.

(3) Ustanovujú sa tieto zálohy:

a) činná záloha,

b) záloha pre študujúcich policajtov,

c) záloha pre prechodne nezaradených policajtov alebo

d) neplatená záloha.

(4) Policajt sa zaradí do zálohy na nevyhnutne potrebný čas, ak ďalej nie je ustanovené inak. Pri zaradení do zálohy sa policajt odvolá z doterajšej funkcie dňom, ktorý predchádza dňu jeho zaradenia do zálohy.

(5) Ak sa skončia dôvody, pre ktoré bol policajt zaradený do zálohy, vyjme sa zo zálohy a nasledujúcim dňom sa ustanoví do funkcie alebo vymenuje do funkcie podľa § 33.

§ 41

(1) Do činnej zálohy sa zaradí policajt, ktorý bol s jeho súhlasom

a) vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí,

b) v záujme štátnej služby vyslaný na plnenie služobných úloh k inej právnickej osobe,

c) dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie v odborových orgánoch.

(2) Pri zaradení do činnej zálohy sa policajt ustanoví do funkcie vyčlenenej pre túto zálohu v služobnom úrade.

§ 42

(1) Do zálohy pre študujúcich policajtov sa zaradí policajt vyslaný na denné štúdium.

(2) Zaradenie do zálohy pre študujúcich policajtov sa vykoná dňom povolania alebo vyslania na štúdium a trvá do doby skončenia alebo prerušenia štúdia.

(3) Pri zaradení do zálohy pre študujúcich policajtov sa policajt ustanoví do funkcie vyčlenenej pre túto zálohu v služobnom úrade.

§ 43

(1) Do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov sa zaradí policajt v stálej štátnej službe, ak

a) v dôsledku zníženia početných stavov Policajného zboru schválených vládou nie je pre neho voľná iná funkcia,

b) v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná funkcia,

c) podľa rozhodnutia lekárskej komisie dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu zo zdravotných dôvodov a po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia nemožno ho previesť alebo preložiť na inú funkciu v štátnej službe; zaradenie policajta do tejto zálohy môže trvať najdlhšie dva roky,

d) je podľa osobitného predpisu9) osobou blízkou nadriadenému alebo policajtovi, ktorého pokladničnej alebo účtovnej kontrole podlieha, a nemožno ho previesť alebo preložiť na inú voľnú funkciu v štátnej službe,

e) bol odvolaný z funkcie, do ktorej bol vymenovaný, a nie je preňho v štátnej službe voľná iná funkcia,

f) nie je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa, ktorý sa vyžaduje na výkon doterajšej funkcie, a nemožno ho previesť alebo preložiť na inú voľnú funkciu v štátnej službe.

(2) Do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov sa zaradí aj policajt v stálej štátnej službe, ak

a) nie je podľa záveru služobného hodnotenia spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu a nie je pre neho v štátnej službe dočasne voľná iná, menej zodpovedná funkcia,

b) ako vyšetrovateľ čakateľ nezložil záverečnú vyšetrovateľskú skúšku a nemožno ho previesť alebo preložiť na inú funkciu alebo

c) v dôsledku právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti nemôže dočasne vykonávať doterajšiu funkciu a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná funkcia.

(3) Do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov sa zaradí aj tehotná policajtka a matka do konca deviateho mesiaca po pôrode, ak ju nie je možné dočasne previesť z dôvodu tehotenstva a materstva na výkon štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná.

(4) Do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov sa zaradí aj policajt v stálej štátnej službe, ktorý bol s jeho súhlasom vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie.

(5) Po dobu zaradenia policajta v zálohe pre prechodne nezaradených policajtov

a) z dôvodu podľa odseku 1 a 3 patrí policajtovi 80 % služobného platu, najmenej však vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom, 11)

b) z dôvodu podľa odseku 2 písm. a) a b) patrí policajtovi 60 % služobného platu, najmenej však vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom,

c) z dôvodu podľa odseku 2 písm. c) patrí policajtovi služobný plat vo výške minimálnej mzdy,

d) z dôvodu podľa odseku 4 patrí policajtovi služobný plat podľa § 84 ods. 1 písm. a) až c), ktorý by mal priznaný, ak by nebol vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie, a osobitný príplatok vo výške určenej ministrom; tiež mu patria náhrady výdavkov podľa osobitného predpisu11a) okrem náhrad výdavkov, ktoré mu preukázateľne poskytla inštitúcia Európskej únie, do ktorej bol vyslaný, a príspevok od 500 do 2 500 EUR mesačne, ktorý určí minister.

(6) Do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov nemožno zaradiť policajta, ktorý splnil podmienky na skončenie služobného pomeru podľa § 192 ods. 2.

(7) Nadriadený, v ktorého personálnej a materiálnej starostlivosti je policajt zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov, je povinný sústavne sledovať, či sa neskončili dôvody na zaradenie policajta do tejto zálohy, a zabezpečiť jeho ustanovenie do funkcie alebo vymenovanie do funkcie podľa § 33.

§ 44

(1) Do neplatenej zálohy sa zaraďujú policajtky a policajti, ktorým bola udelená rodičovská dovolenka podľa § 152 ods. 2, policajti, ktorým bol prerušený výkon funkcie podľa odseku 2, a policajti, ktorým bolo poskytnuté služobné voľno bez nároku na služobný plat na čas dlhší ako 60 dní v kalendárnom roku.

(2) Výkon funkcie policajta sa prerušuje na čas výkonu funkcie

a) prezidenta Slovenskej republiky,

b) poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,

c) člena vlády Slovenskej republiky,

d) vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky,

e) predsedu ostatných ústredných orgánov štátnej správy, 12)

f) predsedu alebo sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,

g) predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,

h) predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

i) generálneho prokurátora a námestníka generálneho prokurátora,

j) guvernéra alebo viceguvernéra Národnej banky Slovenska,

k) člena bankovej rady Národnej banky Slovenska,

l) štátneho tajomníka12a) okrem funkcie štátneho tajomníka ministerstva,

m) vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,

n) vedúceho Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,

o) volenej platenej funkcie poslanca obecného zastupiteľstva a starostu obce,

p) volenej platenej funkcie poslanca samosprávneho kraja a predsedu samosprávneho kraja,

r) verejného ochrancu práv.

§ 45

Podrobnosti o zaraďovaní policajtov do zálohy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 46
Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby

(1) Policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že

a) porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo

b) spáchal trestný čin.

(2) Výkonu štátnej služby možno policajta dočasne pozbaviť len na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na šesť mesiacov; túto dobu môže výnimočne predĺžiť minister, najviac však o ďalšie tri mesiace. V prípade, že je proti policajtovi vedené trestné stíhanie, možno ho dočasne pozbaviť výkonu služby až do právoplatného skončenia trestného stíhania. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa prerušuje na čas výkonu väzby policajta.

(3) Policajtovi, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, sa poskytne služobný plat vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom.11) Tento služobný plat sa zvyšuje o 10 % priznaného služobného platu na každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 70 % priznaného služobného platu.

(4) Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí, doplatí sa policajtovi rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol policajt dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, prepustený zo služobného pomeru.

(5) Po dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa policajtovi zakazuje nosiť služobná rovnošata a dočasne sa mu odoberie služobný preukaz, služobný odznak a služobná zbraň. Počas tejto doby sa na neho nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu a vykonávať služobné zákroky v štátnej službe alebo mimo štátnej služby. Ostatné povinnosti je policajt povinný dodržiavať aj počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

(6) Ak sa pominú dôvody, pre ktoré bol policajt dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa skončí.

(7) Nadriadený nariadi policajtovi, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, aby sa zdržiaval v mieste trvalého pobytu alebo v inom mieste v čase zodpovedajúcom dĺžke základného času služby v týždni podľa § 64 ods. 1. Policajt, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, môže sa dočasne vzdialiť z určeného miesta z dôvodov uvedených v § 80 až 83; o tom je povinný vopred informovať nadriadeného.

(8) Obmedzenie podľa odseku 5 sa vzťahuje aj na policajta počas zaradenia v neplatenej zálohe.

TRETIA ČASŤ
SLUŽOBNÁ DISCIPLÍNA
A DISCIPLINÁRNA PRÁVOMOC


§ 47
Služobná disciplína

Služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

§ 48
Základné práva a povinnosti policajta

(1) Policajt má právo

a) na podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby,

b) na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona,

c) na prehlbovanie kvalifikácie,

d) odmietnuť poskytnutie informácie o tom, ako by služobný úrad určitú vec vybavoval alebo vykladal právny predpis, s výnimkou činnosti, ktorá patrí podľa osobitného predpisu13) k úlohám služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu,

e) podávať sťažnosti vo veciach výkonu štátnej služby služobnému úradu vrátane sťažnosti v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 2a.

(2) Policajt má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

(3) Policajt je povinný

a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,

b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,

c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu,

d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu,

e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom,

f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,

g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,

h) dodržiavať služobnú disciplínu,

i) vykonávať štátnu službu nestranne,

j) poskytnúť Policajnému zboru osobné údaje, 8) ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru,

k) plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka,

l) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,

m) oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru,

n) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov,

o) preukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny súvisiace so štúdiom pri výkone štátnej služby,

p) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti,

r) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu alebo služobného odznaku,

s) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby,

t) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného.

(4) Ak sa policajt domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho policajtovi písomne potvrdiť a policajt je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Policajt je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu nadriadenému.

(5) Policajt nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia ani vyvíjať činnosť v ich prospech; to neplatí, ak ide o policajta uvedeného v § 44 ods. 2.

(6) Policajt nesmie popri výkone funkcie policajta vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť a byť členom správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť; to neplatí, ak policajt pri plnení služobných úloh vystupuje pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak členstvo policajta v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona.13aa) Policajt nesmie pri plnení služobných úloh pod dočasnou alebo trvalou legendou vstúpiť do služobného pomeru podľa tohto zákona k inému služobnému úradu alebo sa stať príslušníkom Vojenského spravodajstva podľa osobitného predpisu.13a)

(7) Obmedzenie podľa odseku 6 sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť, športovú činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť, prekladateľskú činnosť, činnosť vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľov a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku, na správu majetku svojich maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, na činnosť policajta v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie člena referendovej komisie alebo člena komisie pre ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na činnosť člena v rozkladovej komisii, činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu alebo kontroly podľa osobitného zákona, 13ab) vykonávanie funkcie člena orgánu Úradu pre finančný trh, 13ac) Fondu ochrany vkladov 13ac) alebo Garančného fondu investícií 13ac) a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu. Činnosť znalca alebo tlmočníka môže policajt vykonávať len vtedy, ak sa táto činnosť vykonáva pre súd, iný štátny orgán, pre obec, pre samosprávny kraj, pre Národnú banku Slovenskej republiky13ad) a pre Úrad pre finančný trh.13ae)

§ 48a
Majetkové priznanie

(1) Policajt je počas trvania služobného pomeru povinný preukazovať svoje majetkové pomery v majetkovom priznaní

a) do 30 dní odo dňa vzniku jeho služobného pomeru,

b) do 31. marca každého kalendárneho roka,

c) v lehote určenej ministrom.

(2) V majetkovom priznaní podľa odseku 1 písm. a) sa uvádza stav majetku ku dňu vzniku služobného pomeru. V majetkovom priznaní podľa odseku 1 písm. b) a c) sa uvádza stav majetku k poslednému kalendárnemu dňu mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa podáva majetkové priznanie.

(3) Majetkové priznanie obsahuje

a) meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu policajta,

b) označenie nehnuteľnosti, právny dôvod jej nadobudnutia, dátum jej nadobudnutia a cenu jej obstarania, 13af)

c) údaj o hnuteľnej veci, ktorej hodnota presahuje 200 000 Sk, právny dôvod jej nadobudnutia, dátum jej nadobudnutia a ocenenie tejto veci,

d) údaj o majetkovom práve alebo inej majetkovej hodnote, ktorých hodnota presahuje 200 000 Sk, právny dôvod ich nadobudnutia, dátum ich nadobudnutia a ocenenie tohto majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty,

e) údaj o hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách, aj keď ich hodnota jednotlivo nepresahuje 200 000 Sk, ak ich súhrnná hodnota presahuje 500 000 Sk.

(4) Za majetok podľa odseku 3 písm. b) sa považujú aj byty a nebytové priestory. Za majetok podľa odseku 3 písm. c) sa považujú aj peňažné prostriedky v hotovosti v slovenskej mene a v cudzej mene, vklady v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v slovenskej mene a v cudzej mene a vklady v bankách so sídlom v zahraničí.

(5) Cena obstarania pri odplatnom nadobudnutí majetku podľa odseku 3 písm. b) je dohodnutá kúpna cena, pri bezodplatnom nadobudnutí takého majetku cena podľa osobitného predpisu;13af) pri majetku podľa odseku 3 písm. b) obstaranom vlastnou výstavbou sú cenou obstarania výdavky na obstaranie takého majetku.

(6) Majetok podľa odseku 3 písm. c) a d) sa na účely majetkového priznania ocení cenou obvyklou okrem peňažných prostriedkov v hotovosti v slovenskej mene, vkladov v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v slovenskej mene a vkladov v bankách so sídlom v zahraničí v slovenskej mene. Peňažné prostriedky v cudzej mene v hotovosti, vklady v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v cudzej mene a vklady v bankách so sídlom v zahraničí v cudzej mene sa prepočítajú na slovenskú menu kurzom vyhláseným Národnou bankou Slovenska, platným k poslednému kalendárnemu dňu mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa podáva majetkové priznanie. Cenou obvyklou sa na účely majetkového priznania rozumie cena, za ktorú sa v určitom čase a na určitom mieste taký majetok obvykle predáva.

(7) Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na účely odseku 3 delí rovnakým dielom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.13b)

(8) Súčasťou majetkového priznania je aj čestné vyhlásenie policajta, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti, 13c) ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.

(9) Majetkové priznanie podľa odseku 1 podáva policajt nadriadenému, ktorý ho ustanovuje alebo vymenúva do funkcie. Nadriadený zabezpečí vyhodnotenie majetkového priznania na účely zistenia prírastku majetku policajta, uchovávanie majetkového priznania a taktiež zabezpečí ochranu majetkového priznania pred zneužitím.8)

(10) Ak policajt nepodá včas majetkové priznanie podľa odseku 1 alebo čestné vyhlásenie podľa odseku 8, nadriadený mu vydá písomný pokyn, aby splnil túto povinnosť najneskôr do 30 dní od oboznámenia sa s pokynom.

(11) Ak má nadriadený odôvodnené pochybnosti o úplnosti alebo správnosti údajov uvedených v majetkovom priznaní alebo o preukázaní spôsobu nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní, vydá policajtovi písomný pokyn, aby doplnil údaje uvedené v majetkovom priznaní alebo preukázal spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní. Spôsob nadobudnutia týchto finančných prostriedkov preukazuje policajt čestným vyhlásením o zdroji ich príjmov. Spôsob nadobudnutia týchto finančných prostriedkov policajt doloží, ak ho o to nadriadený požiada, výpisom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, dokladom banky alebo pobočky zahraničnej banky o poskytnutí úveru, dokladom poisťovne o plnení z poistnej zmluvy, potvrdením darcu alebo iným dokladom, ktorý preukazuje spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov. Policajt je povinný doplniť údaje v majetkovom priznaní alebo preukázať spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní najneskôr do 30 dní od oboznámenia sa s písomným pokynom.

(12) Za porušenie služobnej povinnosti sa považuje, ak policajt

a) nepodá majetkové priznanie podľa odseku 1 alebo

b) úmyselne uvedie neúplné údaje alebo nepravdivé údaje v majetkovom priznaní alebo v čestnom vyhlásení podľa odsekov 8 a 11 alebo

c) nepreukáže prírastok majetku hodnoverným spôsobom.

§ 49
Základné povinnosti nadriadeného

Nadriadený je povinný

a) riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov,

b) zabezpečovať, aby podriadení policajti boli na výkon štátnej služby náležite vycvičení a vyškolení,

c) vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a podriadených policajtov viesť k služobnej disciplíne,

d) oceňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností.

§ 50
Disciplinárna právomoc

Nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.

§ 51
Disciplinárne odmeny

(1) Disciplinárnou odmenou je

a) písomná pochvala,

b) peňažný dar alebo vecný dar,

c) mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti.

(2) Disciplinárna odmena musí byť úmerná záslužnému činu alebo príkladnému plneniu služobných povinností, za ktoré sa udeľuje. Za to isté konanie podľa predchádzajúcej vety možno udeliť len jednu disciplinárnu odmenu.

(3) Záslužným činom sa rozumie vykonanie hrdinského skutku, prejav statočnosti pri záchrane ľudského života alebo materiálnych hodnôt veľkého rozsahu, mimoriadny prejav odvahy a úsilia vo výkone štátnej služby alebo vzorná reprezentácia Policajného zboru a Slovenskej republiky.

(4) Policajtovi nemožno udeliť disciplinárnu odmenu v čase, keď mu bolo uložené disciplinárne opatrenie a to ešte nebolo zahladené. Pred zahladením disciplinárneho opatrenia môže udeliť disciplinárnu odmenu výlučne minister v prípadoch hodných osobitného zreteľa.

(5) Policajta, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností, môže minister mimoriadne povýšiť do vyššej hodnosti podľa odseku l písm. c) in memoriam.

§ 52
Disciplinárne previnenie

(1) Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

(2) Podľa tohto zákona sa prejedná aj konanie policajta, ktoré má znaky priestupku (ďalej len "priestupok").14)

§ 53
Disciplinárne opatrenia

(1) Disciplinárnym opatrením je

a) písomné pokarhanie,

b) zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov,

c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka,

d) zákaz činnosti,

e) prepadnutie veci.

(2) Ak sa policajtovi ukladá disciplinárne opatrenie podľa odseku 1 písmena b) za konanie, ktoré má znaky priestupku, nesmie prekročiť jeho úhrnná výška hornú hranicu pokuty, ktorá je za toto konanie ustanovená osobitným zákonom.14a)

§ 54
Výčitka

Ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku, výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží.

Ukladanie disciplinárnych opatrení

§ 55

(1) Za disciplinárne previnenie možno policajtovi uložiť len jedno z disciplinárnych opatrení uvedených v § 53 ods. 1 písm. a) až c).

(2) Disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť policajtovi v hodnosti strážmajstra, podporučíka alebo generála.

(3) Za priestupok možno policajtovi uložiť disciplinárne opatrenie uvedené v § 53 ods. 1 písm. a), b), d) a e); tieto disciplinárne opatrenia možno uložiť samostatne alebo spolu. Disciplinárne opatrenia uvedené v § 53 ods. 1 písm. a) a b) nemožno uložiť súčasne.

(4) Disciplinárne opatrenie zákazu činnosti a disciplinárne opatrenie prepadnutia veci možno uložiť len za podmienok ustanovených osobitným predpisom.15)

(5) Disciplinárnym opatrením zákazu činnosti nemožno uložiť zákaz výkonu funkcie policajta.

(6) Disciplinárne opatrenie zákazu činnosti a disciplinárne opatrenie prepadnutia veci sa vykoná aj vtedy, ak policajt, ktorému bolo toto disciplinárne opatrenie uložené, skončil služobný pomer. O upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho opatrenia zákazu činnosti rozhoduje nadriadený, ktorý disciplinárne opatrenie uložil.

§ 56

(1) Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

(2) Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.

(3) Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie alebo za priestupok, o ktorých sa rozhoduje v jednom konaní, sa postupuje podľa § 55 ods. 1; tým nie je dotknutá možnosť uložiť aj disciplinárne opatrenia uvedené v § 53 ods. 1 písm. d) a e) za prejednávaný priestupok, ak sú splnené podmienky ustanovené podľa § 55 ods. 4.

(4) Uložením disciplinárneho opatrenia policajt nie je zbavený povinnosti nahradiť škodu, ktorú spôsobil disciplinárnym previnením alebo priestupkom.

§ 57

(1) Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie policajta, v ktorom možno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

(2) Iným orgánom podľa odseku 1 sa rozumie orgán činný v trestnom konaní, 15a) správny orgán15b) a orgán oprávnený vykonávať príslušné prešetrovanie alebo kontrolnú činnosť;15c) iným orgánom nie je orgán splnomocnený nadriadeným, ktorý je príslušný rozhodnúť o uložení disciplinárneho opatrenia.

(3) Ak sa policajt dopustil disciplinárneho previnenia v cudzine, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia začína plynúť dňom nasledujúcim po dni návratu policajta z cudziny, ak sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta o tomto konaní dozvedel v čase, keď sa policajt zdržiaval v cudzine; ustanovenie druhej vety odseku 1 tým nie je dotknuté.

§ 58

(1) Priestupok možno prejednať a uložiť zaň disciplinárne opatrenie najneskôr do jedného roku odo dňa spáchania priestupku.

(2) Za priestupok ublíženia na cti alebo za priestupok ublíženia na zdraví inému z nedbanlivosti, úmyselného narušenia občianskeho spolunažívania vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, alebo za priestupok proti majetku spáchaný medzi blízkymi osobami možno uložiť disciplinárne opatrenie len vtedy, ak návrh podala postihnutá osoba alebo jej zákonný zástupca, alebo opatrovník; ak ide o priestupok ublíženia na cti, disciplinárne opatrenie možno uložiť len po neúspešnom pokuse o zmierenie urazeného na cti a policajta.

(3) Ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu, pôsobí nadriadený, ktorý vo veci koná, na to, aby bola škoda dobrovoľne uhradená. Ak škoda nebude dobrovoľne uhradená, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán.

(4) O spôsobe vybavenia priestupku upovedomí nadriadený poškodeného a navrhovateľa, ak o to požiadali.

(5) Poškodený alebo navrhovateľ môže požiadať vyššieho nadriadeného o preskúmanie vybavenia priestupku; o tomto oprávnení musia byť poškodený a navrhovateľ poučení.

§ 59

(1) Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť, ak bol policajt za ten istý skutok už potrestaný súdom; ak bolo disciplinárne opatrenie uložené skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa uloženia.

(2) Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť alebo vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.

(3) Minister môže nariadiť, aby sa neprejednali disciplinárne previnenia, upustilo sa od výkonu disciplinárnych opatrení uložených za disciplinárne previnenia alebo od výkonu zvyšku takýchto disciplinárnych opatrení alebo sa hromadne zahladili disciplinárne opatrenia uložené za disciplinárne previnenia.

§ 60

(1) Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje policajtovi nadriadený, ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný nadriadený.

(2) Vyhlásením rozhodnutia podľa odseku 1 je disciplinárne opatrenie uložené.

(3) Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia možno vyhlasovať iba pred policajtmi rovnakej funkcie alebo vyššej funkcie.

§ 61
Zahladenie disciplinárneho opatrenia

(1) Po uplynutí jedného roka od právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia sa disciplinárne opatrenie zahladzuje a policajt sa posudzuje, akoby mu disciplinárne opatrenie nebolo uložené. Ak disciplinárne opatrenie zákazu činnosti bolo uložené na dobu dlhšiu ako jeden rok, zahladzuje sa jeho vykonaním.

(2) Príslušný nadriadený môže aj pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1 rozhodnúť o zahladení vykonaného disciplinárneho opatrenia, ak policajt výkonom služby a svojím správaním preukázal, že si to zasluhuje; ak bolo však uložené disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka alebo disciplinárne opatrenie zákazu činnosti, môže tak urobiť až po uplynutí polovice času výkonu tohto opatrenia.

(3) Disciplinárne opatrenie, ktoré bolo zahladené, sa nesmie uvádzať v služobnom hodnotení ani v posudku o služobnej činnosti. Vo výpise na účely trestného konania sa uvedú zahladené disciplinárne opatrenia len s označením "disciplinárne opatrenie zahladené".

§ 62
Evidencia disciplinárnych opatrení

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia, zahladenie disciplinárneho opatrenia a zrušenie disciplinárneho opatrenia sa zapisujú bezodkladne do prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach.

§ 63
Použitie ustanovení osobitných predpisov

Na prejednávanie priestupku sa vzťahuje osobitný predpis, 16) ak tento zákon neustanovuje inak.

ŠTVRTÁ ČASŤ
ČAS SLUŽBY, DOVOLENKA A ČAS ODPOČINKU


§ 64
Dĺžka základného času služby v týždni

(1) Dĺžka základného času služby v týždni je 40 hodín, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2) Dĺžka základného času služby v týždni, ktorý je rozvrhnutý nerovnomerne, ak policajt vykonáva štátnu službu nepretržite alebo v zmenách, ustanovuje sa na 38 hodín.

(3) Súčasťou základného času služby v týždni sú sviatky, ktoré sú dňami pracovného pokoja17) (ďalej len "sviatok").

(4) Deň, keď policajt nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý deň služby a z toho dôvodu je pre neho tento deň dňom služobného pokoja, považuje sa za deň výkonu štátnej služby.

(5) Nadriadený môže určiť policajtovi kratší čas služby v týždni alebo ho inak vhodne upraviť, ak o to policajt požiada zo zdravotných alebo iných vážnych dôvodov a ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby; ak bol policajtovi určený kratší čas služby, patrí mu služobný príjem zodpovedajúci tomuto kratšiemu času služby.

§ 65
Rozvrhnutie základného času služby v týždni

(1) Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje spravidla na päť dní služby tak, aby dni nepretržitého odpočinku v týždni pripadali pokiaľ možno na sobotu a nedeľu. Ak to povaha štátnej služby vyžaduje, môže byť základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne.

(2) O rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje minister; určí aj začiatok a koniec času služby v jednotlivých dňoch. O nerovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni a ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, aj o začiatku a konci času jednotlivej služby pri rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje nadriadený. Dĺžka jednej nepretržitej zmeny môže byť najviac 12 hodín. Výnimku nad rámec takto stanoveného času v prípadoch špecifických činností ustanoví minister interným predpisom.

(3) O rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak policajt vykonáva štátnu službu pravidelne v určených dňoch v týždni tak, že jeho základný čas služby v tomto týždni je splnený a nepretržitý odpočinok v týždni pripadne na sobotu a nedeľu.

(4) O nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak je základný čas služby rozvrhnutý nerovnomerne na jednotlivé týždne tak, že v niektorých týždňoch je kratší, v iných dlhší než určený základný čas služby v týždni, ale v rámci príslušného obdobia, spravidla štvortýždenného, najdlhšie ročného, sa jeho priemerná dĺžka rovná dĺžke základného času služby v týždni.

(5) Zmenovým režimom je spôsob organizácie služby, pri ktorom policajti jeden druhého striedajú na rovnakom mieste výkonu štátnej služby alebo na určenom mieste výkonu štátnej služby podľa určeného rozvrhu a v priebehu určeného obdobia, dní alebo týždňov vykonávajú štátnu službu v rôznom čase.

(6) Ak je základný čas služby v týždni rozvrhnutý tak, že sa v ňom policajti vzájomne striedajú v dvoch zmenách v rámci 24 hodín idúcich po sebe, ide o dvojzmenný režim. Za trojzmenný režim sa považuje režim, v ktorom sa policajti vzájomne striedajú v troch zmenách v rámci 24 hodín idúcich po sebe. Za nepretržitý režim sa považuje režim, ktorý si vyžaduje výkon štátnej služby 24 hodín denne po sedem dní v týždni.

(7) Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje na jednotlivé zmeny spravidla na obdobie jedného mesiaca. So zmenou rozvrhnutia základného času služby v týždni musí byť policajt oboznámený najneskôr tri dni pred nástupom do služby. Ak to povaha štátnej služby vyžaduje, môže nadriadený výnimočne určiť nástup takej služby aj v čase kratšom ako tri dni pred nástupom zmeny.

(8) Dňami služobného pokoja vo výkone štátnej služby sú sviatky a dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok v týždni.

§ 66
Nepretržitý odpočinok medzi
dvoma službami a v týždni

(1) Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje tak, aby policajt mal medzi koncom jednej služby a začiatkom nasledujúcej služby nepretržitý odpočinok v trvaní najmenej 12 hodín a raz za týždeň nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 32 hodín.

(2) Policajtovi, ktorý sa vrátil zo služobnej cesty po 24. hodine, sa poskytne nevyhnutný odpočinok od skončenia služobnej cesty do nástupu služby po dobu ôsmich hodín. Ak tento odpočinok spadá do určeného základného času služby policajta, považuje sa za dobu zameškanú pre prekážky na strane služobného úradu.

§ 67
Prestávky v službe

(1) Služobný úrad je povinný poskytnúť policajtovi najneskôr po piatich hodinách nepretržitého výkonu štátnej služby prestávku na jedenie a oddych v trvaní najmenej 30 minút; ak výkon štátnej služby presahuje desať a pol hodiny, služobný úrad je povinný poskytnúť policajtovi ďalšiu prestávku na jedenie a oddych v trvaní 15 minút. Ak ide o štátnu službu, ktorej výkon nemožno prerušiť, musí sa policajtovi aj bez prerušenia výkonu štátnej služby zabezpečiť primeraný čas na jedenie a oddych.

(2) Do základného času služby v týždni sa započítava:

a) prestávka na jedenie a oddych v trvaní 30 minút denne pri rozvrhnutí základného času služby v týždni na päť dní služby,

b) dve prestávky na jedenie a oddych v celkovom trvaní 45 minút pri nepretržitom výkone štátnej služby v rozsahu 12 hodín.

§ 68

Služba vykonávaná nad základný čas služby
v týždni, v deň nepretržitého odpočinku
v týždni a vo sviatok

(1) Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, je policajt povinný vykonávať štátnu službu nad základný čas služby v týždni, v deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok.

(2) Štátna služba vykonávaná v dôležitom záujme je činnosť, ktorú vzhľadom na jej závažnosť, rozsah alebo na jej neodkladnosť nemožno zabezpečiť v určenom základnom čase služby v týždni a ktorá sa vykonáva na príkaz alebo so súhlasom nadriadeného.

(3) Pri štátnej službe vykonávanej nad základný čas služby v týždni možno nepretržitý odpočinok medzi dvoma službami skrátiť až na šesť hodín; nepretržitý odpočinok v týždni musí však byť najmenej 24 hodín.

(4) Štátnou službou v noci sa rozumie služba vykonávaná v čase od 22. hodiny do 6. hodiny.

§ 69
Služobná pohotovosť

(1) Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, možno policajtovi písomne nariadiť služobnú pohotovosť mimo rozvrhnutého služobného času v mieste jeho

a) výkonu štátnej služby,

b) trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, alebo v inom dohodnutom mieste.

(2) Pri nariadení služobnej pohotovosti v mieste výkonu štátnej služby alebo v inom určenom mieste musí byť vymedzený priestor na odpočinok; ak služobná pohotovosť trvá viac ako 24 hodín, musí byť zabezpečené stravovanie policajtov.

(3) Podrobnosti o služobnej pohotovosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 70
Dĺžka dovolenky

Základná výmera dovolenky je šesť týždňov v kalendárnom roku. Základná výmera dovolenky sa predlžuje o dva týždne policajtovi, ktorý aspoň dva týždne dovolenky využije na kúpeľné liečenie na základe rozhodnutia lekárskej komisie; to neplatí, ak v tom istom kalendárnom roku sa policajtovi poskytla preventívna rehabilitácia.

§ 71
Vznik nároku na dovolenku

(1) Policajt má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak počas celého kalendárneho roka vykonával štátnu službu.

(2) Ak policajt nevykonával štátnu službu počas celého kalendárneho roka, patrí mu pomerná časť dovolenky.

(3) Pomerná časť dovolenky sa určí tak, že za každý kalendárny mesiac výkonu štátnej služby v kalendárnom roku patrí jedna dvanástina dovolenky. Podmienkou je, že policajt vykonával štátnu službu celý kalendárny mesiac.

§ 72
Čas výkonu štátnej služby
pre vznik nároku na dovolenku

Ako čas výkonu štátnej služby sa pre vznik nároku na dovolenku posudzuje doba

a) dovolenky, dodatkovej dovolenky a preventívnej rehabilitácie,

b) dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz s výnimkou doby, počas ktorej má policajt nárok na polovicu sumy nemocenského, 10)

c) náhradného voľna,

d) služobného voľna pre prekážky vo výkone štátnej služby z dôvodov všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky vo výkone štátnej služby s nárokom na služobný plat a doba ospravedlnenej neprítomnosti v službe podľa § 81 ods. 4,

e) zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov,

f) odborného školenia,

g) štúdia na rezortných, vojenských a mimorezortných školách a v kurzoch vrátane doby poskytnutého študijného voľna,

h) výkonu väzby, ak bolo trestné stíhanie proti policajtovi zastavené alebo ak bol oslobodený spod obžaloby, okrem prípadu amnestie,

i) materskej alebo rodičovskej dovolenky, počas ktorej má policajtka alebo policajt nárok na materské podľa osobitného predpisu, 17a)

j) keď policajt nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok,

k) dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak bol policajtovi doplatený rozdiel služobného platu.

Nástup, čerpanie
a prerušenie dovolenky

§ 73

(1) Dovolenka sa spravidla čerpá vcelku; ak sa poskytuje po častiach, musí aspoň jedna časť trvať najmenej tri týždne.

(2) Dovolenku možno policajtovi poskytnúť ešte pred splnením podmienky ustanovenej v § 71. Ak však policajt do konca kalendárneho roka túto podmienku nesplní, je povinný vrátiť služobný plat, ktorý mu bol vyplatený za čas dovolenky, na ktorú mu nevznikol nárok.

(3) Nástup dovolenky určuje nadriadený s prihliadnutím na záujmy štátnej služby, ako aj na oprávnené požiadavky policajta. Deň nástupu dovolenky musí byť policajtovi oznámený najmenej 15 kalendárnych dní vopred; táto lehota sa môže skrátiť, ak s tým policajt súhlasí.

(4) Nástup dovolenky treba určiť tak, aby ju policajt mohol vyčerpať spravidla do konca kalendárneho roka. Ak policajt nemohol dovolenku v kalendárnom roku vyčerpať, je nadriadený povinný určiť nástup dovolenky tak, aby ju policajt vyčerpal najneskôr do konca budúceho kalendárneho roka. Nadriadený je však povinný určiť policajtovi čerpanie aspoň troch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak na ne má nárok.

(5) Nadriadený nemôže určiť čerpanie dovolenky v čase, keď je policajt dočasne neschopný na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, a v čase, keď je na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Počas trvania dôležitých osobných prekážok v štátnej službe môže nadriadený určiť policajtovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť.

(6) Ak čerpá dovolenku policajt s časom služby rozvrhnutým nerovnomerne, určí sa dovolenka tak, aby zahŕňala toľko hodín, v ktorých by inak konal štátnu službu, koľko by ich pripadlo na dovolenku čerpanú policajtom s časom služby rozvrhnutým rovnomerne.

(7) Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže nadriadený zmeniť policajtovi pôvodne určený nástup dovolenky alebo ho odvolať z dovolenky; policajt má nárok na náhradu nákladov, ktoré mu tým bez jeho zavinenia vznikli.

§ 74

(1) Dovolenka sa prerušuje, ak je policajt v čase čerpania dovolenky uznaný za dočasne neschopného na výkon štátnej služby pre chorobu alebo pre úraz alebo ak ošetruje chorého člena rodiny. Dovolenka sa prerušuje aj nástupom na materskú alebo rodičovskú dovolenku.

(2) Ak v čase dovolenky pripadne sviatok17) na deň, ktorý je inak obvyklým dňom štátnej služby, nezapočítava sa do dovolenky.

§ 75

Služobný plat za čas dovolenky

(1) Policajt má za čas dovolenky nárok na služobný plat.

(2) Ak si policajt nemohol vyčerpať dovolenku alebo jej pomernú časť ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí mu za nevyčerpanú dovolenku alebo za jej pomernú časť náhrada vo výške posledného služobného platu zodpovedajúceho času nevyčerpanej základnej dĺžky dovolenky.

§ 76
Vplyv skončenia služobného
pomeru na dovolenku

Ak sa skončí služobný pomer policajtovi po vyčerpaní dovolenky alebo jej časti, je povinný vrátiť služobný plat vyplatený za dovolenku alebo jej časť, na ktorú mu nevznikol nárok.

Dodatková dovolenka

§ 77

(1) Policajt, ktorý vykonáva po celý kalendárny rok zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú štátnu službu, má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak policajt túto štátnu službu vykonáva len časť roka, patrí mu pomerná časť dodatkovej dovolenky. Pomerná časť dovolenky je jedna dvanástina dodatkovej dovolenky za každých 22 dní, v ktorých policajt vykonával zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú štátnu službu.

(2) Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu podľa § 75 ods. 2; táto dovolenka sa musí vždy vyčerpať, a to prednostne.

§ 78

(1) Za štátnu službu zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú sa považuje služba policajta, ktorý

a) je pri výkone štátnej služby vystavený vo významnej miere nepriaznivým vplyvom ionizujúceho žiarenia,

b) je pri výkone štátnej služby na pracovisku s infekčnými materiálmi vystavený priamemu nebezpečenstvu nákazy,

c) vykonáva štátnu službu pri priamom ošetrovaní alebo pri obsluhe duševne chorých,

d) vykonáva štátnu službu ako potápač za zvýšeného tlaku v skafandroch alebo vykonáva kesonovacie práce v stlačenom vzduchu v pracovných komorách,

e) je pri výkone štátnej služby vystavený nadmernému hluku presahujúcemu 85 dB (A),

f) vykonáva štátnu službu na pracoviskách uvedených v odseku 4.

(2) Štátna služba, pri ktorej je policajt vystavený vo významnej miere nepriaznivým vplyvom ionizujúceho žiarenia, je

a) služba v prostredí otvorených žiaričov

1. na pracoviskách II. a III. kategórie,

2. pri čerpaní rádiovej emanácie a pri príprave radónových kúpeľov a inhalácií,

b) služba pri rtg. zariadeniach, najmä

1. pomocná služba policajta zdravotníckeho pracovníka pri pridržiavaní chorých, neschopných samostatného pohybu a policajta v zariadeniach veterinárnej služby pri pridržiavaní zvierat pri rtg. vyšetreniach v prípadoch, keď nie je možné použiť fixačné zariadenie a taký výkon služby rtg. prístrojmi v zariadeniach veterinárnej služby, ktorý nemôže byť vykonaný v osobitných miestnostiach na to vybavených,

2. služba alebo pomocná služba pri výskume na prototypoch prístrojov s elektrónovým lúčom s energiou 50 KvV a väčšou s výnimkou obsluhy elektrónového mikroskopu, ak sa táto služba vykonáva v celomesačnom priemere aspoň tri hodiny denne,

3. služba pri lekárskych a terapeutických rtg. prístrojoch okrem tej, ktorú možno vykonávať výhradne z obsluhovní, ktorých tienenie zodpovedá tieneniu miestností pre pracujúcich, ktorí nie sú profesionálne vystavení ionizujúcemu žiareniu,

to neplatí, ak ide o policajta, ktorý vykonáva štátnu službu výhradne v obsluhovniach pre stabilnú skiagrafiu a technické rtg. prístroje, ktorých tienenie zodpovedá tieneniu miestností pre pracujúcich, ktorí nie sú profesionálne vystavení ionizujúcemu žiareniu, napríklad pri stabilných štítkových rtg. skiaskopie, pri stabilných rtg. defektoskopie,

c) služba s rádioaktívnymi žiaričmi s výnimkou policajta, ktorý pracuje výhradne v obsluhovniach pre diaľkové ovládanie, ktorých tienenie zodpovedá tieneniu miestností pre pracujúcich, ktorí nie sú profesionálne vystavení ionizujúcemu žiareniu, najmä pri aplikácii rádioaktívnych žiaričov na osoby z diagnostických alebo z liečebných dôvodov a pri príprave týchto žiaričov na aplikáciu a pri prácach s defektoskopickými žiaričmi,

d) služba vykonávaná policajtom na úseku ochrany zdravia, ak jeho činnosť v zdraviu škodlivom prostredí alebo v osobitne obťažnom prostredí trvá aspoň tri hodiny denne.

(3) Štátna služba na pracovisku s infekčnými materiálmi, pri ktorej je policajt vystavený priamemu nebezpečenstvu nákazy, je služba

a) pri vykonávaní epidemiologických a epizootologických vyšetrení policajtom na úseku ochrany zdravia a veterinárnej služby,

b) pri zneškodňovaní materiálov obsahujúcich choroboplodné zárodky, pri umývaní kontaminovaného riadu, skla, nástrojov a náradia a pri upratovaní, údržbe a opravách na takomto pracovisku,

c) pri manipulácii so sprievodnými listami, chorobopismi a pitevnými protokolmi alebo s inými písomnosťami, ktoré prišli do priameho styku s infekčným materiálom alebo ktoré pochádzajú z infekčného prostredia na pracoviskách uvedených v písmene b).

(4) Štátna služba podľa odseku 1 písm. f) je služba, ktorú vykonáva

a) policajt pracujúci so zdravie ohrozujúcimi biologickými a chemickými látkami alebo pracujúci s biologickými a chemickými škodlivinami,

b) pyrotechnik,

c) vyšetrovateľ, ktorý vykonáva službu v ústave na výkon väzby alebo v nápravnovýchovnom ústave,

d) policajt, ktorý vykonáva službu v celách policajného zadržania a zaistenia, eskortnú službu alebo režimovú službu alebo ktorý aspoň polovicu základného času služby v týždni je v priamom kontakte s obvineným alebo s odsúdeným,

e) policajt, ktorý je počas výkonu štátnej služby vystavený nadmernému vplyvu škodlivín na osobitne určených miestach, podľa rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia,

f) výkonný letec, palubný personál a policajt sprevádzajúci lietadlá.

(5) Policajtovi, ktorý vykonáva štátnu službu uvedenú v odsekoch 1 až 4 alebo ktorý vykonáva štátnu službu na uvedených pracoviskách, patrí, ak ide o služby uvedené v odseku 1 písm. c) a e), odseku 3 a v odseku 4 písm. c) a d), dodatková dovolenka za predpokladu, že túto štátnu službu vykonáva aspoň v rozsahu polovice základného času služby v týždni určenej pre túto službu alebo na týchto pracoviskách.

(6) Riziko práce vyhlasuje orgán na ochranu zdravia ministerstva podľa osobitného predpisu.18)

§ 79
Služobné voľno

(1) Ak policajt nemôže pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky vykonávať štátnu službu, má nárok na udelenie služobného voľna. Služobné voľno sa neudeľuje, ak je neprítomnosť policajta v službe pre dôležitú osobnú prekážku ospravedlnená. Služobné voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas v dňoch, ktoré sú inak obvyklými dňami služby policajta.

(2) Prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu a dôležitú osobnú prekážku v štátnej službe a jej trvanie je policajt povinný preukázať.

§ 80
Prekážky v štátnej službe
z dôvodov všeobecného záujmu

(1) Policajt, ktorému sa poskytlo služobné voľno pre prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, má počas tohto služobného voľna nárok na služobný plat alebo na ďalší služobný plat, ak mu nebola poskytnutá iná náhrada.

(2) Na účely tohto zákona sa za prekážky v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu rozumie výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ktoré nie je možné uskutočniť mimo času služby.

(3) Výkonom verejnej funkcie sa rozumie napríklad výkon povinnosti prísediaceho súdu.

(4) O výkon občianskych povinností ide najmä

a) pri predvolaní na konanie na súde alebo inom štátnom orgáne alebo orgáne územnej samosprávy okrem činnosti súdneho znalca a tlmočníka,

b) pri poskytnutí prvej pomoci,

c) pri povinných lekárskych prehliadkach,

d) pri opatreniach proti prenosným chorobám,

e) pri iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti,

f) pri izolácii z dôvodu veterinárnych ochranných opatrení,

g) pri poskytnutí osobnej pomoci pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach, záchrannej akcii Horskej služby v teréne alebo v iných obdobných mimoriadnych prípadoch a v prípadoch, keď je fyzická osoba povinná podľa právnych predpisov osobnú pomoc poskytnúť.

(5) Služobné voľno pre prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas. Ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby, poskytne sa služobné voľno aj na iné úkony vo všeobecnom záujme v rozsahu a za podmienok takto:

a) za činnosť darcu krvi pri odbere krvi a pri aferéze služobné voľno za čas cesty na odber, odberu, cesty späť a zotavenia po odbere, pokiaľ tieto skutočnosti zasahujú do času služby v rámci 24 hodín od nástupu cesty na odber. Pokiaľ na cestu na odber, odber a cestu späť nestačí 24 hodín, poskytne sa služobné voľno za preukázaný nevyhnutne potrebný ďalší čas, pokiaľ zasahuje do času služby. Ak k odberu nedôjde, poskytne sa služobné voľno len za preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti v službe,

b) za činnosť darcu ďalších biologických materiálov služobné voľno za čas cesty na odber, odberu, cesty späť a zotavenie po odbere, pokiaľ uvedené skutočnosti zasahujú do času služby v rámci 48 hodín od nástupu cesty na odber. Podľa odobratého objemu, charakteru odberu a zdravotného stavu darcu môže lekár určiť, že služobné voľno sa skráti alebo predĺži; pri predĺžení však najviac po čas zasahujúci do času služby v rámci 96 hodín od nástupu cesty na odber. Ak k odberu nedôjde, poskytne sa služobné voľno podľa písmena a),

c) za činnosť členov volebných komisií pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, pri voľbe prezidenta Slovenskej republiky, pri referende a pri voľbách do orgánov územnej samosprávy služobné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu,

d) za bezodplatnú činnosť policajta pri prednáške alebo pri výučbe vrátane skúšobnej činnosti služobné voľno najviac v rozsahu l2 dní v kalendárnom roku,

e) za činnosť vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych pracovníkov v táboroch pre deti a mládež služobné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac však tri týždne v kalendárnom roku, a za podmienky, že policajt najmenej po dobu jedného roka pred poskytnutím služobného voľna pracoval sústavne a bezplatne s deťmi alebo s mládežou. Podmienka sústavnej a bezplatnej práce podľa predchádzajúcej vety sa nevyžaduje u stredných zdravotníckych pracovníkov alebo ak ide o tábory pre zdravotne postihnuté deti.

§ 81
Dôležité osobné prekážky v štátnej službe

(1) Ak policajt nemôže vykonávať štátnu službu pre dôležité osobné prekážky, je nadriadený povinný poskytnúť mu služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu a za podmienok takto:

a) pri vyšetrení alebo pri ošetrení v zdravotníckom zariadení sa služobné voľno poskytne v nevyhnutne potrebnom rozsahu, pokiaľ vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo času výkonu štátnej služby,

b) pri narodení dieťaťa manželke policajta alebo jej na roveň postavenej sa služobné voľno poskytne v nevyhnutne potrebnom rozsahu na prevoz manželky policajta alebo jej na roveň postavenej do zdravotníckeho zariadenia a späť,

c) pri sprevádzaní

1. rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie do zdravotníckeho zariadenia pri náhlom ochorení alebo pri úraze alebo na pravidelné alebo vopred určené vyšetrenie alebo liečenie,

2. zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej služby alebo do osobitnej internátnej školy a späť

sa služobné voľno poskytne v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac však na jeden deň v prípade uvedenom v bode 1, najviac na 15 dní v kalendárnom roku v prípade uvedenom v bode 2. Služobné voľno sa poskytne len jednému z oprávnených a len ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo času výkonu štátnej služby,

d) pri ošetrovaní člena rodiny, starostlivosti o dieťa

1. pri ošetrovaní chorého dieťaťa mladšieho ako desať rokov,

2. pri starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov z toho dôvodu, že

2a. detské výchovné zariadenie, v ktorého starostlivosti dieťa inak je, alebo škola, do ktorej chodí, boli uzatvorené podľa nariadenia príslušných orgánov alebo

2b. dieťa nemôže byť pre nariadenú karanténu v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo dochádzať do školy, alebo

2c. osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa alebo karanténne opatrenie, alebo sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo času výkonu štátnej služby, a preto sa nemôže o dieťa starať,

3. pri ošetrovaní iného chorého člena rodiny, ktorý žije s policajtom v spoločnej domácnosti, ak jeho zdravotný stav vyžaduje nevyhnutne ošetrenie inou osobou a chorého nie je možné alebo vhodné umiestniť v nemocnici,

sa služobné voľno poskytne najviac po dobu prvých deväť po sebe idúcich kalendárnych dní, pokiaľ potreba ošetrovania alebo starostlivosti v nich trvá. Policajtovi, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky a je inak osamelý, sa poskytne služobné voľno po dobu prvých 14 po sebe idúcich kalendárnych dní, pokiaľ potreba ošetrovania alebo starostlivosti v nich trvá; v tom istom prípade ošetrovania alebo starostlivosti sa služobné voľno poskytne len raz a len jednému z oprávnených,

e) pri úmrtí

1. pri úmrtí manžela alebo jemu na roveň postaveného alebo dieťaťa sa služobné voľno poskytne na tri dni,

2. pri úmrtí rodičov a súrodencov policajta, rodičov a súrodencov jeho manžela, ako i manžela súrodenca policajta sa služobné voľno poskytne na jeden deň a na ďalší deň, ak policajt obstaráva pohreb týchto osôb,

3. pri úmrtí prarodičov alebo vnuka policajta alebo prarodičov alebo vnuka jeho manžela sa služobné voľno poskytne najviac na jeden deň a na ďalší deň, ak policajt obstaráva pohreb týchto osôb,

4. pri úmrtí inej osoby, ktorá nepatrí k uvedeným rodinným príslušníkom, ale žila s policajtom v čase úmrtia v domácnosti, služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, a na ďalší deň, ak policajt obstaráva pohreb tejto osoby,

5. pri úmrtí spolupracovníka sa na účasť na jeho pohrebe služobné voľno poskytne na nevyhnutne potrebný čas,

f) pri vlastnej svadbe a svadbe detí

1. na vlastnú svadbu sa služobné voľno poskytne na dva dni, z toho jeden deň na účasť na svadobnom obrade,

2. na účasť na svadbe detí alebo rodičov sa služobné voľno poskytne na jeden deň,

g) pri presťahovaní policajta, ktorý má svoju vlastnú domácnosť alebo bytové zariadenie,

1. ak sa sťahuje policajt do inej obce, poskytne sa mu služobné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac na dva dni,

2. ak sa sťahuje policajt v tej istej obci, poskytne sa mu služobné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac na jeden deň,

h) pri hľadaní nového zamestnania pred skončením služobného pomeru policajta sa služobné voľno poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na tri dni,

i) pri znemožnení dopravy policajta do miesta výkonu štátnej služby z poveternostných dôvodov sa služobné voľno poskytne na nevyhnutne potrebný čas,
najviac však na jeden deň.

(2) Služobné voľno pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe s nárokom na služobný plat môže nadriadený poskytnúť policajtovi v rozsahu a za podmienok takto:

a) ženatému, rozvedenému alebo ovdovenému policajtovi preloženému na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby z dôvodu uvedeného v § 35 ods. 1 písm. a), b), e) alebo f), ktorý z tohto dôvodu žije odlúčene od rodiny a nemôže k rodine denne dochádzať, najviac 15 dní v kalendárnom roku; služobné voľno sa poskytuje po častiach, z ktorých jedna časť spravidla nepresahuje dva dni,

b) na vybavenie dôležitých osobných, rodinných alebo majetkových vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo času výkonu štátnej služby, ak by policajtovi inak vznikla ujma v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac na jeden deň.

(3) Ak je dôležitá osobná prekážka v štátnej službe policajtovi vopred známa, je povinný včas požiadať nadriadeného o poskytnutie služobného voľna; inak je policajt povinný vyrozumieť ho o dôležitej osobnej prekážke v štátnej službe a o jej predpokladanom trvaní bezodkladne.

(4) Neprítomnosť policajta v službe sa ospravedlní za čas, kedy poberá dávky nemocenského zabezpečenia podľa osobitného predpisu.18a)

§ 82
Dôležité osobné prekážky v štátnej službe
v súvislosti so štúdiom pri výkone štátnej služby

(1) Policajtovi, ktorý so súhlasom služobného úradu študuje pri výkone štátnej služby, nadriadený je povinný poskytnúť služobné voľno s nárokom na služobný plat za týchto podmienok a v tomto rozsahu:

a) v nevyhnutne potrebnom čase na účasť na štúdium, študijné sústredenia alebo na konzultácie podľa schváleného študijného programu,

b) dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky okrem skúšky uvedenej v písmenách c) až f),

c) päť kalendárnych dní na prípravu a vykonanie maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej skúšky a na prípravu a vykonanie absolutória vrátane prípravy a obhajoby absolventskej práce, na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky základného policajného vzdelania alebo špecializovaného policajného vzdelania, na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky špecializačnej prípravy lekárov,

d) 50 kalendárnych dní na prípravu a vykonanie štátnych skúšok vrátane prípravy a obhajoby záverečnej práce vo vysokoškolskom štúdiu prvého stupňa, vo vysokoškolskom štúdiu druhého stupňa a vo vysokoškolskom štúdiu spájajúcom prvé dva stupne do jedného celku,

e) 20 kalendárnych dní na prípravu a vykonanie rigoróznej skúšky vrátane prípravy a obhajoby rigoróznej práce,

f) 50 kalendárnych dní na prípravu a vykonanie štátnych skúšok vrátane prípravy a obhajoby záverečnej práce vo vysokoškolskom štúdiu tretieho stupňa.

(2) Služobné voľno podľa odseku 1 sa neposkytne na prípravu na opravnú skúšku, skúšku pri opakovaní ročníka pre neprospech, opravnú maturitnú skúšku, opravnú záverečnú pomaturitnú skúšku, opravnú absolventskú skúšku, opravnú štátnu skúšku, opravnú záverečnú skúšku a ostatné druhy opravných skúšok.

(3) Na vykonanie prijímacích skúšok sa poskytne policajtovi okrem služobného voľna podľa odseku 1 ďalšie služobné voľno s nárokom na služobný plat v nevyhnutne potrebnom rozsahu.

(4) Policajtke alebo osamelému policajtovi, ktorí sa starajú aspoň o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov a ktorým patrí služobné voľno podľa odseku 1, sa poskytne ďalšie služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu piatich dní v školskom roku.

(5) Služobné voľno

a) určené počtom dní nemožno čerpať po hodinách,

b) poskytované na štúdium pri výkone štátnej služby možno čerpať po celý školský rok a na prípravu v odborných kurzoch alebo v iných formách ďalšieho vzdelávania len počas trvania prípravy v týchto formách vzdelávania.

(6) Nevyčerpané služobné voľno nemožno čerpať v inom školskom roku.

(7) Čerpanie služobného voľna sa prerušuje uznaním dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo pre úraz alebo nariadením karantény v dobe, keď policajt čerpá služobné voľno.

(8) Do doby služobného voľna sa nezapočítava čas strávený cestovaním do príslušnej školy alebo do vzdelávacieho zariadenia, v ktorom sa odborný kurz alebo iná forma ďalšieho vzdelávania uskutočňuje, ak je táto škola alebo vzdelávacie zariadenie v inom mieste, ako je miesto výkonu štátnej služby policajta.

§ 82a

Zrušený


§ 83
Služobné voľno bez nároku na služobný plat

(1) Služobné voľno bez nároku na služobný plat sa policajtovi poskytne na nevyhnutne potrebný čas z dôvodu

a) nepredvídaného prerušenia premávky alebo meškania hromadných dopravných prostriedkov,

b) činnosti registrovaného kandidáta pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, pri referende a pri voľbách do orgánov územnej samosprávy,

c) činnosti svedka a inej fyzickej osoby predvolanej na konanie pred súdom alebo pred iným štátnym orgánom, alebo pred orgánom obce, ak ide o konanie v osobnom záujme policajta alebo na ktoré dal podnet policajt svojím zavinením,

d) iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.

(2) Policajtovi možno poskytnúť služobné voľno bez nároku na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas, ak o to požiada z vážnych dôvodov. O poskytnutí služobného voľna na čas, ktorý vo svojom súhrne nepresiahne 60 dní v kalendárnom roku, rozhoduje nadriadený a o poskytnutí služobného voľna na čas dlhší ako 60 dní v kalendárnom roku rozhoduje minister.

PIATA ČASŤ
PLATOVÉ NÁLEŽITOSTI
A ĎALŠIE NÁLEŽITOSTI


§ 84
Služobný príjem, služobný plat
a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť

(1) Policajtovi v stálej štátnej službe patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky:

a) funkčný plat,

b) prídavok za výsluhu rokov,

c) hodnostný príplatok,

d) osobitný príplatok,

e) príplatok za riadenie,

f) príplatok za zastupovanie alebo za výkon dočasne neobsadenej riadiacej funkcie,

g) osobný príplatok,

h) príplatok za štátnu službu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach,

i) príplatok za prípravu policajta čakateľa,

j) príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa alebo služobného koňa,

k) príplatok za starostlivosť a vedenie služobného cestného vozidla alebo motorového člna,

l) príplatok za výkon potápačskej činnosti,

m) príplatok za zmennosť,

n) príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni,

o) príplatok za štátnu službu v noci,

p) príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,

q) príplatok za štátnu službu vo sviatok,

r) ďalší služobný plat,

s) odmena.

(2) Služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až m) a o) až r); to neplatí, ak ide o príplatok podľa § 98 až 101 a peňažnú náhradu za služobnú pohotovosť podľa § 103, keď služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až m).

(3) Policajtovi za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom patrí okrem služobného príjmu peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe.

§ 85
Funkčný plat

(1) Policajtovi v stálej štátnej službe patrí funkčný plat určený pre funkciu, ktorú vykonáva, ak nie je ďalej ustanovené inak. Vykonávanou funkciou sa rozumie funkcia, ktorú policajt vykonáva na základe rozhodnutia, ktorým bol do funkcie ustanovený, vymenovaný, poverený zastupovaním alebo poverený výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie.

(2) Zaradenie jednotlivých funkcií do platových tried v súlade s charakteristikami platových tried uvedených v prílohe č. 1 určí minister po prerokovaní s príslušným odborovým zväzom v tabuľkách zloženia a počtov služobného úradu.

(3) Pre jednotlivé platové triedy sa určuje funkčný plat v tejto výške:


Platová trieda                  Výška funkčného platu v Sk mesačne

      1                                     5 000
      2                                     5 650
      3                                     6 380
      4                                     7 200
      5                                     8 000
      6                                     8 990
      7                                    10 110
      8                                    11 370
      9                                    12 800


(4) Nadriadený zaradí policajta do platovej triedy určenej pre funkciu, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak; súčasne mu písomne určí popis jeho služobnej činnosti. Kvalifikačný predpoklad vzdelania nemožno odpustiť.

(5) Percentuálne zvýšenie funkčných platov ustanoví zákon o štátnom rozpočte. Funkčný plat sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.

§ 86

Prídavok za výsluhu rokov

(1) Policajtovi v stálej štátnej službe patrí za dobu štátnej služby prídavok za výsluhu rokov určený percentuálnym podielom z funkčného platu odstupňovaný podľa dĺžky započítanej odbornej praxe.

(2) Percentuálny podiel prídavku za výsluhu rokov policajta je po dovŕšení odbornej praxe v pásme

a) do 2 rokov 0 %,

b) od 2 do 4 rokov 6, 1 %,

c) od 4 do 6 rokov 12, 2 %,

d) od 6 do 9 rokov 18, 3 %,

e) od 9 do 12 rokov 24, 4 %,

f) od 12 do 15 rokov 30, 5 %,

g) od 15 do 18 rokov 36, 6 %,

h) od 18 do 21 rokov 42, 7 %,

i) od 21 do 24 rokov 48, 8 %,

j) od 24 do 28 rokov 54, 9 %,

k) od 28 do 32 rokov 61, 0 %,

l) nad 32 rokov 67, 1 %

a zaokrúhľuje sa na celé desaťkoruny smerom nahor.

(3) Do doby započítateľnej odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov sa policajtovi započítava, ak ďalej nie je ustanovené inak, doba

a) trvania služobného pomeru v ozbrojených silách, ozbrojených zboroch, ozbrojených bezpečnostných zboroch Slovenskej republiky, Národnom bezpečnostnom úrade a v Slovenskej informačnej službe,

b) praxe v odbore požadovanej pracovnej činnosti získanej pred prijatím do služobného pomeru,

c) praxe inej než požadovanej pracovnej činnosti získanej pred prijatím do služobného pomeru v závislosti od miery jej využitia na úspešný výkon štátnej služby, ale najviac v rozsahu dvoch tretín,

d) výkonu základnej vojenskej služby, náhradnej služby a ďalšej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu,

e) starostlivosti o dieťa zodpovedajúca dĺžke materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky alebo ďalšej materskej dovolenky alebo ďalšej rodičovskej dovolenky určenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, ak sa v tejto dobe súčasne nepripravoval na povolanie v dennom štúdiu, doba osobnej celodennej starostlivosti o dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté určenej osobitným predpisom, najviac však šesť rokov zo súhrnu týchto dôb,

f) hodnotená ako doba zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia podľa osobitných predpisov, 20)

g) štúdia študijného programu tretieho stupňa21) v rozsahu zodpovedajúcom miere využitia štúdia na úspešný výkon požadovanej služobnej činnosti.

(4) Praxou v odbore požadovanej pracovnej činnosti sa na účely tohto zákona rozumie výkon rovnakej alebo obdobnej ako požadovanej pracovnej činnosti alebo výkon pracovných činností, na ktorý treba vedomosti rovnakého alebo obdobného zamerania ako na výkon požadovanej pracovnej činnosti.

(5) Do doby odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov sa policajtovi nezapočítava doba

a) dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak mu nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený,

b) výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo ak sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom,

c) služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac; to neplatí, ak sú splnené podmienky podľa odseku 3 písm. e),

d) dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, počas ktorej policajt nemá nárok na náhradu služobného platu podľa osobitného predpisu, 10)

e) neospravedlnenej neprítomnosti v službe, ak trvala aspoň jednu pätinu základného času služby v týždni podľa § 64 ods. 1 alebo ods. 2.

(6) Tú istú dobu možno započítať do doby započítateľnej odbornej praxe len raz.

(7) Prídavok za výsluhu rokov vo vyššom pásme patrí policajtovi od prvého dňa mesiaca, v ktorom dosiahol počet rokov potrebný na postup do vyššieho pásma.

(8) Započítanie započítateľnej odbornej praxe vykoná nadriadený pri prijatí do služobného pomeru aj jej prehodnotenie vykoná pri každom prevedení na inú funkciu alebo pri preložení na inú funkciu.

§ 87
Hodnostný príplatok

(1) Policajtom patrí hodnostný príplatok v týchto sumách:

Hodnosť                          Sk mesačne
Strážmajster                       2 450 
nadstrážmajster                    2 650 
podpráporčík - podporučík          2 950 
práporčík - poručík                3 150 
nadpráporčík - nadporučík          3 350 
kapitán                            3 550 
major                              3 750 
podplukovník                       3 950 
plukovník                          4 150 
generál                            4 350.


(2) Hodnostný príplatok podľa odseku 1 patrí aj policajtovi, ktorý vykonáva štátnu službu v zahraničí.

(3) Policajtovi patrí hodnostný príplatok, ktorý mu bol priznaný v práporčíckej hodnosti, aj v prípade jeho povýšenia do dôstojníckej hodnosti, ako aj v prípade jeho ďalšieho povyšovania v dôstojníckej hodnosti, ak je to preňho výhodnejšie.

§ 88
Osobitný príplatok

(1) Policajtovi patrí osobitný príplatok vo výške 1 000 až 15 000 Sk mesačne. Osobitný príplatok určuje minister v závislosti od charakteru vykonávanej služobnej činnosti, miesta výkonu štátnej služby, miery ohrozenia jeho života alebo zdravia, iných závažných rizík alebo od výkonu činností s mimoriadnou psychickou záťažou.

(2) V ustanovenej výške osobitného príplatku podľa odseku 1 sa zhodnocuje aj vykonávanie činností, ktoré sú nevyhnutné na výkon štátnej služby.

§ 89
Príplatok za riadenie

(1) Policajtovi v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva riadiacu funkciu, patrí príplatok za riadenie v rozpätí od 5 % do 57 % zo súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov platovej triedy určenej pre funkciu, do ktorej je policajt zaradený. Minister určí podľa stupňa riadenia a náročnosti riadiacej práce príplatok za riadenie podľa prílohy č. 2.

(2) Príplatok podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.

§ 90
Príplatok za zastupovanie alebo za výkon

dočasne neobsadenej riadiacej funkcie

(1) Policajtovi poverenému zastupovaním iného policajta v riadiacej funkcii alebo policajtovi poverenému výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie patrí od začiatku zastupovania alebo výkonu dočasne neobsadenej riadiacej funkcie príplatok vo výške príplatku za riadenie určenej pre túto funkciu.

(2) Ak bol policajt, ktorému patrí príplatok za riadenie, poverený zastupovaním nadriadeného vo vyššom stupni riadenia alebo výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie vo vyššom stupni riadenia, patrí mu príplatok za riadenie vo výške určenej pre túto funkciu, ak je to preňho výhodnejšie. Pôvodne určený príplatok za riadenie mu v tomto čase nepatrí.

§ 91
Osobný príplatok

(1) Policajtovi v stálej štátnej službe s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť možno priznať osobný príplatok pri zaradení

a) vo výkone do výšky 100 %,

b) mimo výkonu do výšky 70 %

súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov.

(2) Policajtovi v stálej štátnej službe zaradenému podľa odseku 1 písm. b) možno v osobitných prípadoch priznať osobný príplatok až do výšky 100 %.

(3) O zvýšení alebo znížení osobného príplatku priznaného podľa odseku 1 rozhoduje príslušný nadriadený a podľa odseku 2 minister. Súbeh osobných príplatkov podľa odseku 1 a 2 nie je možný.

(4) Osobný príplatok sa priznáva pevnou sumou do výšky ustanoveného limitu podľa odsekov 1 a 2 a zaokrúhľuje sa na celé desaťkoruny smerom nahor.

§ 92
Príplatok za štátnu službu v sťažených
a zdraviu škodlivých podmienkach

(1) Policajtovi patrí príplatok za štátnu službu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach, ak vykonáva činnosti, pri ktorých dochádza k ohrozeniu života alebo zdravia z dôvodu

a) profesionálnej infekcie,

b) ionizujúceho a neionizujúceho žiarenia,

c) chemických škodlivín,

d) fyzikálnych vplyvov.

(2) Príplatok patrí policajtovi v závislosti od zaradenia sťažujúceho a škodlivého vplyvu do I. alebo II. skupiny v zozname činností, ktorý je uvedený v prílohe č. 3 tohto zákona. V I. skupine je príplatok 100 Sk až 1 100 Sk mesačne a v II. skupine je príplatok 300 Sk až 2 000 Sk mesačne. Výšku príplatku podľa miery rizika, intenzity a doby pôsobenia sťažujúcich a škodlivých vplyvov v priebehu výkonu činností určí nadriadený v rámci rozpätia príslušnej skupiny po predchádzajúcom prerokovaní s orgánom na ochranu zdravia ministerstva.

(3) Ak policajt z hľadiska nároku na poskytovanie príplatku vykonáva podľa odseku 1 rôzne činnosti zaradené podľa prílohy č. 3 do I. a II. skupiny, patrí mu príplatok najmenej vo výške spodnej hranice rozpätia hranice pre II. skupinu.

(4) Rozhodujúce kritériá na zaradenie činnosti do príslušnej skupiny príplatkov a na určenie konkrétnej výšky príplatku v rámci rozpätia pri využití odborného zisťovania a rozboru sú:

a) charakter činnosti a použité postupy,

b) fyzikálne, chemické, toxikologické a biologické vlastnosti škodlivých faktorov prostredia a postupov, pričom sa vychádza z charakteru a miery rizika, ktoré najpodstatnejšie pôsobia nepriaznivo na ľudský organizmus,

c) vznikajúce a pôsobiace škodliviny, najmä druh, množstvo, vplyv na ľudský organizmus,

d) dĺžka doby, počas ktorej je policajt vystavený pôsobeniu sťažujúcich a zdraviu škodlivých vplyvov,

e) výskyt poškodenia zdravia a chorôb z povolania v súvislosti s výkonom činnosti,

f) porovnávanie zistených hodnôt faktorov rozhodujúcich o stupni obťažnosti alebo škodlivosti pre zdravie na posudzovanom mieste, kde policajt vykonáva štátnu službu, s najvyššími prípustnými hodnotami, najmä s koncentráciou, dávkami a limitmi podľa príslušných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

(5) Pri hodnotení miery sťažujúcich a škodlivých vplyvov sa prihliada na obvyklé podmienky na služobnom mieste, nie na ojedinelé výkyvy a na havarijný stav.

(6) Ak sa vyskytnú ďalšie sťažujúce a škodlivé vplyvy alebo činnosti, pri ktorých výkone treba poskytovať príplatok podľa odseku 1, nadriadený zaradí tieto činnosti do skupín porovnávaním s činnosťami uvedenými v prílohe č. 3.

(7) Policajtovi za výkon činnosti pri použití dýchacieho izolačného prístroja alebo pri činnosti pod vodou, alebo pri ničení a výskumných skúškach výbušných predmetov patrí príplatok vo výške 40 Sk za každú hodinu tejto činnosti.

(8) Policajtovi za výkon činnosti s výbušninami pod vodou patrí príplatok vo výške 60 Sk za každú hodinu tejto činnosti, ak mu nepatrí príplatok podľa odseku 7.

(9) Policajtovi za výkon činnosti vo výške 10 m a viac nad zemou na nezabezpečených pracoviskách patrí príplatok vo výške 15 Sk za každú hodinu tejto činnosti.

§ 93
Príplatok za prípravu policajta čakateľa

(1) Za prípravu policajta čakateľa patrí školiteľovi príplatok vo výške 1 000 Sk mesačne; ak školiteľ pripravuje dvoch a viac policajtov čakateľov, patrí mu príplatok vo výške 1 500 Sk mesačne. Ak počas kalendárneho mesiaca školiteľ začne prípravu policajta čakateľa alebo ak skončí prípravu policajta čakateľa, patrí mu za dni prípravy policajta čakateľa pomerná suma určenej mesačnej výšky tohto príplatku.

(2) Príplatok za prípravu policajta čakateľa sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.

§ 94
Príplatok za starostlivosť o prideleného
služobného psa alebo služobného koňa

Policajtovi, ktorý má do osobnej starostlivosti prideleného služobného psa alebo služobného koňa, patrí príplatok vo výške 300 Sk mesačne. Príplatok patrí za každého služobného psa alebo služobného koňa.

§ 95

Príplatok za starostlivosť
a vedenie služobného cestného vozidla
alebo služobného motorového člna

(1) Ak má vodič referent alebo vodič referent špecialista pridelený do trvalej starostlivosti osobný automobil, nákladný automobil, autobus, obrnený transportér, vyprosťovací tank, pásový transportér, traktor alebo buldozér, patrí mu príplatok do výšky 300 Sk mesačne. Príplatok patrí len za jedno pridelené vozidlo.

(2) Ak má vodič referent pridelený do trvalej starostlivosti motocykel, služobný motorový čln alebo príves nad 750 kg, patrí mu príplatok do výšky 100 Sk mesačne. Príplatok patrí len za jeden motocykel, služobný motorový čln alebo príves.

(3) Ak má vodič referent pridelené do trvalej starostlivosti ostatné služobné cestné vozidlá, patrí mu príplatok do výšky 50 Sk mesačne. Príplatok patrí len za jedno cestné vozidlo.

(4) Ak vodič referent špecialista skutočne jazdí so

a) špeciálnou zásahovou automobilovou technikou,

b) služobným cestným vozidlom vybaveným typickým zvukovým znamením alebo svetelným znamením alebo

c) služobným cestným vozidlom zabezpečujúcim prepravu alebo sprievod určených osôb,

patrí mu príplatok do výšky 300 Sk mesačne.

(5) Ak vodič referent alebo vodič referent špecialista skutočne jazdí služobným cestným vozidlom alebo motorovým člnom, patrí mu príplatok do výšky 200 Sk mesačne.

(6) Ak má vodič referent špecialista priznaný príplatok podľa odseku 4, príplatok podľa odseku 5 mu nepatrí.

§ 96
Príplatok za výkon potápačskej činnosti

Policajtovi, ktorý má kvalifikáciu potápača a je ustanovený do funkcie, s ktorou je spojený výkon potápačskej činnosti, patrí príplatok do výšky

a) 500 Sk mesačne, ak získal kvalifikačný stupeň A,

b) 400 Sk mesačne, ak získal kvalifikačný stupeň B,

c) 350 Sk mesačne, ak získal kvalifikačný stupeň C.

§ 97
Príplatok za zmennosť

Policajtovi, ktorý má výkon štátnej služby rozvrhnutý tak, že štátnu službu vykonáva striedavo vo viacerých zmenách, patrí príplatok vo výške 100 až 800 Sk mesačne.

§ 98
Príplatok za výkon štátnej služby
nad základný čas služby v týždni

(1) Ak policajt vykonáva štátnu službu nad základný čas služby v týždni, patrí mu za každú hodinu takej služby príplatok, ktorý tvorí príslušná časť služobného platu priznaného v čase výkonu štátnej služby nad základný čas služby v týždni zvýšený o 20 %, a ak ide o deň služobného pokoja, zvýšený o 50 %.

(2) Príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni podľa odseku 1 nepatrí v prípade, ak sa policajt s nadriadeným dohodli na poskytnutí náhradného voľna. Náhradné voľno je nadriadený povinný poskytnúť najneskôr do 60 dní od skončenia tejto služby.

(3) Ak sa štátna služba nad základný čas služby v týždni vykonáva v noci, v sobotu, v nedeľu alebo vo sviatok, patria policajtovi aj príplatky podľa § 99 až 101. Tieto príplatky mu patria aj vtedy, ak sa mu za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni poskytlo náhradné voľno.

§ 99
Príplatok za štátnu službu v noci

Za hodinu štátnej služby v noci patrí policajtovi príplatok v sume 25 % z príslušnej časti služobného platu.

§ 100
Príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu

Za hodinu štátnej služby v sobotu a v nedeľu patrí policajtovi príplatok v sume 30 % z príslušnej časti služobného platu.

§ 101
Príplatok za štátnu službu vo sviatok

Za hodinu štátnej služby vo sviatok patrí policajtovi príplatok v sume príslušnej časti služobného platu.

§ 102
Ďalší služobný plat

(1) Policajtovi patrí ďalší služobný plat v každom polroku kalendárneho roku za predpokladu, že služobný pomer trval v príslušnom polroku bez prerušenia aspoň štyri mesiace, ak nie je ďalej ustanovené inak.

(2) Na účely poskytnutia ďalšieho služobného platu sa za trvanie služobného pomeru nepovažuje čas

a) materskej a rodičovskej dovolenky,

b) služobného voľna bez nároku na služobný plat,

c) prerušenia výkonu funkcie,

d) vykonávania funkcie národného experta Slovenskej republiky v inštitúcii Európskej únie.

(3) Nárok na ďalší služobný plat v prvom polroku nevznikne policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončí do 31. mája príslušného roku vrátane. Nárok na ďalší služobný plat v druhom polroku nevznikne policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončí do 30. novembra príslušného roku vrátane.

(4) Nárok na ďalší služobný plat v danom polroku nevznikne policajtovi,

a) ktorému bolo právoplatne uložené disciplinárne opatrenie uvedené v § 53 ods. 1 písm. c) až e),

b) ktorého služobný pomer sa skončil prepustením podľa § 192 ods. 1 písm. d) až h) alebo ktorému z tých istých dôvodov plynie lehota na skončenie služobného pomeru,

c) ktorý podľa záveru služobného hodnotenia je spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu alebo je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, ak toto služobné hodnotenie nadobudlo právoplatnosť v danom polroku,

d) ktorý bol vo väzbe, ak v danom polroku trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom,

e) ktorý bol uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného a

1. nevznikol mu nárok na náhradu služobného platu, 10) alebo

2. ktorý počas dočasnej neschopnosti porušil liečebný režim,

f) ktorý mal neospravedlnenú neprítomnosť vo výkone štátnej služby, ak trvala aspoň jednu pätinu základného času služby v týždni podľa § 64 ods. 1 alebo ods. 2,

g) ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, ak policajtovi nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený.

(5) Ďalší služobný plat zodpovedá sume rovnajúcej sa poslednému služobnému platu priznanému policajtovi, ktorý tvoria zložky služobného príjmu uvedené v § 84 ods. 1 písm. a) až m) a jedna šestina z príplatkov vyplatených podľa § 84 ods. 1 písm. o) až r) za polrok kalendárneho roka, v ktorom je splatný.

(6) Ďalší služobný plat za prvý polrok kalendárneho roku je splatný spolu so služobným príjmom za mesiac jún a za druhý polrok kalendárneho roku spolu so služobným príjmom za mesiac november.

(7) Ak policajtovi vznikne nárok na výplatu ďalšieho služobného platu v druhom polroku kalendárneho roku až v mesiaci december, ďalší služobný plat je splatný spolu so služobným príjmom za tento mesiac.

§ 102a
Odmena

(1) Policajtovi možno udeliť odmenu za

a) kvalitné plnenie úloh a za vykonanie služobných úloh nad rozsah zverených činností,

b) splnenie mimoriadnej služobnej úlohy alebo významnej služobnej úlohy, alebo vopred určenej služobnej úlohy, prípadne jej ucelenej etapy.

(2) Policajtovi možno udeliť odmenu za dlhodobé dosahovanie veľmi dobrých výsledkov vo výkone štátnej služby až do výšky služobného príjmu podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) pri

a) dosiahnutí 50 rokov veku,

b) prvom skončení služobného pomeru po splnení nároku na starobný dôchodok 40b) alebo na výsluhový dôchodok, 40a)

c) prvom skončení služobného pomeru po splnení podmienok nároku na invalidný dôchodok40b) alebo na invalidný výsluhový dôchodok.40a)

§ 103
Peňažná náhrada za služobnú pohotovosť

(1) Ak je policajtovi nariadená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada vo výške

a) 50 %, a ak ide o deň služobného pokoja, 100 % z príslušnej časti jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste výkonu štátnej služby,

b) 15 %, a ak ide o deň služobného pokoja, 25 % z príslušnej časti jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste trvalého pobytu alebo prechodného pobytu alebo na inom dohodnutom mieste,

c) 5 %, a ak ide o deň služobného pokoja, 10 % z príslušnej časti jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia.

(2) Peňažná náhrada za služobnú pohotovosť nepatrí, ak policajt v čase služobnej pohotovosti vykonáva štátnu službu.

§ 104
Služobný príjem v prípravnej štátnej službe

(1) Policajtovi v prípravnej štátnej službe patrí služobný príjem ako policajtovi v stálej štátnej službe podľa § 84 ods. 1 s výnimkou príplatku za riadenie, príplatku za zastupovanie a príplatku za prípravu policajta čakateľa.

(2) Policajtovi v prípravnej štátnej službe počas skúšobnej doby osobný príplatok nepatrí.

§ 105
Služobný príjem v dočasnej štátnej službe

(1) Policajtovi v dočasnej štátnej službe patrí služobný príjem ako policajtovi v stálej štátnej službe podľa § 84 ods. 1 s výnimkou príplatku za prípravu policajta čakateľa.

(2) Policajtovi v dočasnej štátnej službe počas skúšobnej doby osobný príplatok nepatrí.

§ 106
Splatnosť služobného príjmu

(1) Služobný príjem je splatný pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci.

(2) Služobný príjem, ktorý patrí policajtovi v roku 1998, je za mesiac

a) apríl splatný 17. apríla 1998,

b) máj splatný 21. mája 1998,

c) jún splatný 24. júna 1998,

d) júl splatný 28. júla 1998,

e) august splatný 31. augusta 1998,

f) september splatný 5. októbra 1998,

g) október splatný 9. novembra 1998,

h) november splatný 14. decembra 1998,

i) december splatný 15. januára 1999.

(3) Služobný príjem splatný v priebehu dovolenky musí sa na žiadosť policajta vyplatiť najskôr dva dni pred nastúpením dovolenky.

(4) Pri skončení štátnej služby vyplatí služobný úrad policajtovi služobný príjem splatný za mesačné obdobie najneskôr v deň najbližšieho výplatného termínu.

§ 107
Výplata služobného príjmu

(1) Služobný príjem sa policajtovi vypláca v slovenskej mene; v inej ako slovenskej mene možno služobný príjem vyplácať iba za podmienok ustanovených týmto zákonom.

(2) Služobný príjem sa vypláca policajtovi v priebehu denného služobného času v mieste výkonu štátnej služby. Ak policajt z vážnych dôvodov nemôže služobný príjem za týchto podmienok prevziať alebo ak vopred písomne nepožiada o výplatu služobného príjmu v niektorý iný deň, služobný úrad mu služobný príjem zašle v deň výplatného termínu alebo najneskôr v nasledujúci deň na svoje náklady a nebezpečenstvo. Ustanovenie druhej vety sa nevzťahuje na Slovenskú informačnú službu.

(3) Na písomnú žiadosť policajta je služobný úrad povinný pri výplate služobného príjmu alebo iných peňažných plnení v jeho prospech poukázať sumu určenú policajtovi na jeho účet v peňažnom ústave v Slovenskej republike.

(4) Pri vyúčtovaní služobného príjmu je služobný úrad povinný vydať policajtovi písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách služobného príjmu a o vykonaných zrážkach.

(5) Policajt môže na prevzatie služobného príjmu písomne splnomocniť inú osobu.

(6) V Slovenskej informačnej službe sa ustanovenie odseku 3 neuplatňuje.

§ 108
Zrážky zo služobného príjmu

Zrážky zo služobného príjmu možno vykonať iba na základe dohody o zrážkach zo služobného príjmu; inak môže služobný úrad vykonať zrážky zo služobného príjmu, len ak ide o

a) preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov fyzických osôb, 23)

b) preddavok na služobný príjem, ktorý je policajt povinný vrátiť, pretože neboli splnené podmienky na priznanie tohto služobného príjmu,

c) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeného súdom alebo orgánom štátnej správy, alebo orgánom splnomocneným na to zákonom,

d) sumy prepadajúce štátu v dôsledku peňažného trestu, pokuty alebo náhrady uložené policajtovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,

e) neoprávnene prijaté sumy dávok základného sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia policajtov, štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci, ak je policajt povinný ich vrátiť na základe právoplatného rozhodnutia,

f) služobný plat alebo o jeho časť za dovolenku, na ktorú policajt stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol,

g) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,

h) neoprávnene prijatú podporu v nezamestnanosti evidovaných nezamestnaných alebo o podporu v nezamestnanosti poskytnutú ako preddavok, ak je policajt povinný ho vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa zákona o zamestnanosti, 24)

i) poistné na zdravotné poistenie a poistné na sociálne zabezpečenie; u policajtov, ktorí nesplnili podmienky nároku na výsluhový dôchodok, 24a) aj príspevok na poistenie v nezamestnanosti.

§ 109
Služobný príjem počas vyslania na výkon štátnej služby v
zahraničí alebo pri vyslaní na
denné štúdium v zahraničí

(1) Policajtovi, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí alebo ktorý bol vyslaný na denné štúdium do školy v zahraničí, možno na jeho písomnú žiadosť poskytovať časť služobného príjmu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene. To neplatí, ak policajtovi, ktorý bol vyslaný na denné štúdium do školy v zahraničí, bolo poskytnuté bezplatné ubytovanie a štipendium na pokrytie jeho životných nákladov.

(2) Časťou služobného príjmu policajta, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí, je na tieto účely 60 % služobného príjmu podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m). Zostávajúca časť 40 % služobného príjmu podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) sa poskytuje v slovenských korunách. V slovenských korunách sa poskytujú aj príplatky podľa § 84 ods. 1 písm. n) až r), ďalší služobný plat podľa § 84 ods. 1 písm. s), odmena podľa § 84 ods. 1 písm. t) a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť podľa § 84 ods. 3.

(3) Časťou služobného príjmu policajta, ktorý je vyslaný na denné štúdium do školy v zahraničí, je na tieto účely 36 % služobného príjmu podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) po vykonaní zrážok preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, poistného na zdravotné poistenie, výsluhové zabezpečenie. Zostávajúca časť 64 % služobného príjmu podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) sa poskytuje v slovenských korunách. V slovenských korunách sa poskytujú aj príplatky podľa § 84 ods. 1 písm. n) až r), ďalší služobný plat podľa § 84 ods. 1 písm. s), odmena podľa § 84 ods. 1 písm. t) a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť podľa § 84 ods. 3.

(4) Služobným platom policajta podľa odseku 1 na účely

a) § 35 ods. 10, § 43 ods. 5 písm. a) až c), § 46 ods. 3, § 75 ods. 2, § 80 až 82 je jeho služobný príjem podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) a písm. o) až r) určený v slovenských korunách pred jeho rozdelením podľa odseku 2 alebo 3,

b) § 98 až 101 a § 103 je jeho služobný príjem podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) určený v slovenských korunách pred jeho rozdelením podľa odseku 2 alebo 3.

(5) Časť služobného príjmu podľa § 109 ods. 2 alebo 3 vynásobená platovou reláciou25) je zahraničný plat v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene (ďalej len "zahraničný plat").

(6) Služobný úrad môže poskytnúť policajtovi na jeho písomnú žiadosť preddavok na zahraničný plat. Poskytnutý preddavok je policajt povinný zúčtovať najneskôr do šiestich mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol tento preddavok poskytnutý. Pri skončení štátnej služby v zahraničí alebo denného štúdia v zahraničí policajt vráti poskytnutý preddavok alebo jeho pomernú časť najneskôr pred odchodom z cudziny.

(7) Policajtovi podľa odseku 1 patrí zahraničný plat vo výške zodpovedajúcej odslúženému času, ak tento zákon neustanovuje inak.

(8) Ustanovenie odseku 1 neplatí pre policajta, u ktorého vykonávanie štátnej služby v zahraničí alebo vyslanie na denné štúdium do školy v zahraničí je kratšie ako šesť mesiacov.

(9) Policajtovi, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí v rámci jednotky medzinárodných mierových misií alebo medzinárodných policajných zborov, patrí služobný príjem podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) a písm. s) a t) v slovenských korunách a patrí mu zahraničný príspevok od 500 do 2 500 USD mesačne, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, alebo iná medzinárodná zmluva neustanovuje inak. Výšku zahraničného príspevku určí minister v závislosti od charakteru vykonávanej služobnej činnosti, miesta výkonu štátnej služby v zahraničí a miery ohrozenia jeho života alebo zdravia.

(10) Zahraničný príspevok podľa odseku 9 patrí policajtovi dňom vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí, najskôr však dňom prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky, až do dňa ukončenia vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí, najdlhšie však do dňa prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky.

(11) Zahraničný príspevok podľa odseku 9 nepatrí policajtovi za čas, za ktorý mu nepatrí služobný príjem alebo náhrada služobného platu.10)

(12) Zahraničný plat alebo zahraničný príspevok sa vypláca v zahraničí prostredníctvom účtu vo vopred dohodnutom peňažnom ústave v krajine výkonu štátnej služby alebo v krajine štúdia.

(13) Policajtovi vyslanému na denné štúdium do školy v zahraničí sa služobný plat počas čerpania riadnej dovolenky vypláca v slovenských korunách.

Náhrada výdavkov

§ 110

(1) Policajtovi patrí náhrada výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení služobných úloh.

(2) Náhradou výdavkov podľa odseku 1 sa rozumie náhrada výdavkov pri výkone štátnej služby v zahraničí pri služobných cestách, cestách do škôl a kurzov, pri prijatí alebo preložení na inú funkciu, pri sťahovaní, pri preventívnej rehabilitácii, pri zahraničných služobných cestách, pri vyslaní do škôl a kurzov v zahraničí a stravné v cudzej mene poskytované policajtom v súvislosti s výkonom pasovej kontroly alebo sprevádzaním vlaku25a) na území cudzieho štátu.

(3) Policajtovi, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí, okrem policajta vyslaného na denné štúdium do školy v zahraničí a policajta vyslaného na výkon štátnej služby v zahraničí v rámci jednotky medzinárodných mierových misií alebo medzinárodných policajných zborov, patria náhrady súvisiace so zahraničnou služobnou cestou a s inými zmenami miesta výkonu štátnej služby v zahraničí podľa osobitného predpisu.25b)

(4) Policajtovi, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí do medzinárodnej mierovej misie alebo operácie civilného krízového manažmentu vedenými medzinárodnými organizáciami, patrí denná náhrada výdavkov v cudzej mene vo výške od 60 do 160 EUR. Výšku dennej náhrady výdavkov určí minister.

(5) Na policajta vyslaného do medzinárodnej mierovej misie alebo operácie civilného krízového manažmentu vedenými medzinárodnými organizáciami sa nevzťahujú ustanovenia § 111 až 119, § 121 až 128 a § 130 až 134 zákona.

(6) Ak policajtovi vyslanému do medzinárodnej mierovej misie alebo operácie civilného krízového manažmentu vedenými medzinárodnými organizáciami denné náhrady výdavkov uhrádza medzinárodná organizácia, denné náhrady výdavkov podľa odseku 4 mu nepatria.

(7) Ak policajtovi vyslanému na výkon štátnej služby v zahraničí k medzinárodnej organizácii denné náhrady výdavkov uhrádza medzinárodná organizácia, ustanovenia odseku 4 a § 111 až 119, § 121 až 128 a § 130 až 134 zákona sa na neho nevzťahujú.

§ 111

(1) Policajtovi vyslanému na služobnú cestu patrí
a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,

b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,

c) stravné,

d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,

e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny do miesta trvalého pobytu alebo medzi nadriadeným a policajtom vopred dohodnutého pobytu rodiny, ak služobná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak tomu nebráni výkon štátnej služby, najmenej však raz za 30 dní.

(2) V prípade povolania policajta do služobnej pohotovosti z miesta pobytu do miesta výkonu štátnej služby, pri ktorom mu vzniknú zvýšené výdavky, patrí policajtovi

a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,

b) stravné za čas prepravy, ak trvala dlhšie ako päť hodín,

c) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov.

(3) Na účely tohto zákona sa cesty policajta, ktoré súvisia s výkonom štátnej služby, vykonávané v mieste výkonu štátnej služby považujú za služobné cesty s nárokom na náhradu preukázateľných cestovných výdavkov.

§ 112
Stravné

(1) Za každý kalendárny deň služobnej cesty patrí policajtovi stravné v tomto dni vo výške ustanovenej v osobitnom predpise.26)

(2) Ak má policajt na služobnej ceste zabezpečené celodenné bezplatné stravovanie, stravné mu nepatrí, ak má bezplatné stravovanie zabezpečené čiastočne, stravné sa kráti o 30 % za poskytnuté raňajky, o 40 % za obed a o 30 % za večeru; takto krátené sadzby stravného sa zaokrúhľujú na celé koruny, do výšky 50 halierov smerom dolu a od 50 halierov vrátane smerom hore.

(3) Ak sa policajt vyslaný na služobnú cestu, ktorá trvá menej než päť hodín, nemôže stravovať obvyklým spôsobom, môže mu nadriadený poskytnúť stravné až do výšky zodpovedajúcej stravnému pri služobnej ceste trvajúcej päť hodín.

(4) Pri služobnej ceste, ktorá spadá do dvoch kalendárnych dní a trvá menej ako deväť hodín, sa upustí od oddeleného výpočtu stravného. Výška stravného sa určí podľa celkovej doby trvania služobnej cesty.

(5) Ak je policajt vyslaný na služobnú cestu do miesta trvalého pobytu, stravné mu nepatrí.

§ 113
Náhrady výdavkov pri prijatí
alebo pri preložení na inú funkciu

(1) Policajtovi, ktorý je preložený na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a) a b) do iného miesta výkonu štátnej služby a z tohto dôvodu žije odlúčene od svojej rodiny, patria náhrady ako pri služobnej ceste. O dĺžke doby priznania náhrady rozhoduje nadriadený.

(2) Nadriadený môže na základe žiadosti policajta, ktorý v dôsledku prijatia do služobného pomeru alebo preloženia na inú funkciu na vlastnú žiadosť podľa § 35 ods. 7 alebo s jeho písomným súhlasom do iného miesta výkonu štátnej služby žije odlúčene od svojej rodiny, poskytnúť mu náhrady ako pri služobnej ceste, najdlhšie po dobu troch mesiacov; o poskytovaní náhrad rozhodne nadriadený najneskôr do 30 kalendárnych dní od vzniku služobného pomeru alebo odo dňa preloženia.

(3) Ak je podľa posúdenia nadriadeného možný denný návrat policajta do miesta trvalého pobytu, možno namiesto náhrad uvedených v odsekoch 1 a 2 poskytnúť náhrady cestovných výdavkov z miesta pobytu do miesta výkonu štátnej služby a späť ako pri služobnej ceste.

(4) Náhrady podľa odsekov 1 až 3 nepatria policajtovi, ktorý odmietol výmenu alebo pridelenie bytu v mieste výkonu štátnej služby, a to trvale pre toto miesto výkonu štátnej služby.

§ 114

Náhrady pri presťahovaní

(1) Policajtovi, ktorý spĺňa podmienky preloženia na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a) alebo b) a presťahuje sa do miesta výkonu štátnej služby, patrí

a) náhrada preukázaných výdavkov za prepravu bytového zariadenia a zvrškov policajta a členov jeho rodiny,

b) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cestu policajta a členov jeho rodiny z doterajšieho miesta trvalého pobytu do miesta výkonu štátnej služby policajta,

c) náhrada nevyhnutne potrebných preukázaných výdavkov spojených s maľovaním a úpravou bytu, najviac však

1. za každú obytnú miestnosť (izbu) 1 300 Sk,

2. za kuchyňu 1 300 Sk,

3. za úplné príslušenstvo 1 300 Sk,

4. za neúplné (spoločné) príslušenstvo 650 Sk.

(2) Náhrada podľa odseku 1 písm. c) sa znižuje o polovicu, ak sa policajt presťahuje do bytu v novostavbe ako prvý užívateľ.

(3) Ak ide o presťahovanie policajta, ktorý spĺňa podmienky odseku 1, do vlastného rodinného domu, služobného bytu alebo do bytu v osobnom vlastníctve, patrí mu náhrada podľa odseku 1 písm. c), najviac do výšky 7 800 Sk.

§ 115
Náhrada výdavkov za používanie cestných
vozidiel pri služobných cestách

(1) Ak sa nadriadený s policajtom dohodne, že sa pri služobnej ceste použije iné cestné vozidlo ako služobné cestné vozidlo, patrí mu za každý kilometer jazdy sadzba základnej náhrady podľa osobitného predpisu27) a náhrada za spotrebované pohonné látky. Podmienkou je preukázanie zaplatenia zákonného a havarijného poistenia použitého cestného motorového vozidla.

(2) Náhrada výdavkov za pohonné látky policajtovi patrí v rozsahu uvedenom v osobitnom predpise.28)

(3) Nadriadený môže s policajtom dohodnúť aj poskytovanie náhrady za použitie cestného vozidla vo výške zodpovedajúcej cene cestovného lístka hromadného dopravného prostriedku diaľkovej prepravy. Podmienka preukázania zákonného a havarijného poistenia použitého cestného motorového vozidla platí aj v tomto prípade.

Náhrady cestovných
výdavkov do škôl a kurzov

§ 116

(1) Policajtovi, ktorý študuje na škole alebo v kurze mimo miesta výkonu štátnej služby, patrí za dni cesty pri nástupe do školy alebo do kurzu a za dni cesty späť po skončení školy alebo kurzu náhrada cestovných výdavkov ako pri služobnej ceste. Ak ide o viacročné štúdium, patrí táto náhrada v každom roku štúdia.

(2) Policajtovi študujúcemu na strednej odbornej škole a v kurze, ktorý bol na štúdium preložený, povolaný alebo vyslaný mimo miesta výkonu štátnej služby, patrí namiesto náhrad poskytovaných pri služobnej ceste bezplatné ubytovanie a stravovanie.

(3) Počas pobytu v mieste školy alebo kurzu patrí policajtovi, ktorý žije odlúčene od svojej rodiny, náhrada preukázaných cestovných výdavkov na návštevu rodiny a späť raz za mesiac, slobodnému raz za tri mesiace.

(4) Náhrada cestovných výdavkov na návštevu rodiny patrí policajtovi až do výšky preukázaných cestovných výdavkov pri použití železničného alebo autobusového spojenia. Náhrada za použitie rýchlika alebo náhrada za použitie diaľkového autobusu patrí pri vzdialenosti nad 100 kilometrov, náhrada výdavku za miestenku pri vzdialenosti nad 200 kilometrov.

(5) Policajtovi študujúcemu na škole, ktorý bol vyslaný na plnenie úloh Policajného zboru do iného miesta výkonu štátnej služby, kde sa mu neposkytuje bezplatné stravovanie a ubytovanie, patrí náhrada výdavkov ako pri služobnej ceste.

§ 117

(1) Policajtovi študujúcemu pri výkone štátnej služby mimo miesta výkonu štátnej služby na vykonanie skúšok a účasť na sústredení a späť patria náhrady preukázaných cestovných výdavkov ako pri služobnej ceste.

(2) Pri opravných skúškach policajtovi nepatrí náhrada podľa odseku 1.

§ 118
Náhrady výdavkov pri preventívnej rehabilitácii

(1) Pri preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou kúpeľnej liečby patrí policajtovi náhrada preukázaných cestovných výdavkov ako pri služobnej ceste.

(2) Pri preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou výkonu práce mimo miesta výkonu štátnej služby alebo mimo miesta trvalého pobytu v prvých piatich kalendárnych dňoch policajtovi patria náhrady ako pri služobnej ceste.

(3) Pri individuálnej preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou výkonu práce policajtovi nepatria náhrady podľa odseku 1.

§ 119

Náhrada výdavkov pri zahraničných
služobných cestách a pri cestách
do škôl a kurzov v zahraničí

Pri poskytovaní náhrad výdavkov pri zahraničnej služobnej ceste podľa § 37 ods. 7 sa postupuje podľa § 111, 112 a 115, ak ďalej nie je ustanovené inak.

§ 120
Poistenie liečebných nákladov v zahraničí

Policajtovi pri zahraničnej služobnej ceste patrí náhrada preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí; táto náhrada policajtovi nepatrí, ak ho takto poistil nadriadený.

§ 121
Náhrada výdavkov za cestu na návštevu rodiny

Ak sa policajt s nadriadeným, ktorý ho vyslal na zahraničnú služobnú cestu, písomne dohodne na návšteve rodiny v mieste jej trvalého pobytu, patrí policajtovi náhrada písomne dohodnutých výdavkov v rozsahu a za podmienok ako pri zahraničnej služobnej ceste. Ustanovenie § 111 ods. 1 písm. e) sa nevzťahuje na cestu na návštevu rodiny policajta vyslaného na zahraničnú služobnú cestu.

§ 122
Stravné v cudzej mene

(1) Za každý kalendárny deň zahraničnej služobnej cesty mimo územia Slovenskej republiky a za každý kalendárny deň, v ktorom zahraničná služobná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá dlhšie ako 12 hodín, patrí policajtovi stravné v cudzej mene podľa osobitného predpisu.29)

(2) Ak zahraničná služobná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni dlhšie ako šesť hodín, najviac však 12 hodín, alebo trvá celkove dlhšie ako šesť hodín, najviac však 12 hodín, patrí policajtovi stravné v cudzej mene do výšky 50 % dennej sadzby stravného ustanovenej v odseku 1.

(3) Ak zahraničná služobná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni najviac šesť hodín alebo ak trvá najviac šesť hodín, patrí policajtovi stravné v cudzej mene do výšky 25 % dennej sadzby stravného ustanovenej podľa odseku 1.

(4) Ak má policajt na zahraničnej služobnej ceste zabezpečené celodenné bezplatné stravovanie, stravné mu nepatrí. Ak má bezplatné stravovanie zabezpečené čiastočne, stravné sa mu kráti v prípade zabezpečených raňajok o 30 %, obeda o 40 % a večere o 30 % z dennej sadzby stravného ustanovenej podľa odseku 1.

(5) Ak sú pri zahraničnej služobnej ceste v cene za ubytovanie preukázateľne zahrnuté aj výdavky za raňajky, patrí policajtovi stravné v cudzej mene znížené o 15 % stravného ustanoveného podľa odsekov 1 až 3.

§ 123
Vreckové a náhrada
potrebných vedľajších výdavkov

Pri zahraničnej služobnej ceste policajtovi patrí vreckové v cudzej mene do výšky 40 % stravného určeného podľa § 122 a náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov.

§ 124
Náhrada výdavkov za pohonné látky

Pri poskytovaní náhrady za používanie cestných vozidiel podľa § 115 patrí policajtovi pri zahraničnej služobnej ceste náhrada za pohonné látky v cudzej mene za kilometre najazdené v zahraničí nad 350 kilometrov, ak sa s prihliadnutím na technické parametre cestného vozidla nadriadený písomne nedohodne s policajtom na dlhšej vzdialenosti.

§ 125
Vylúčenie súbehu náhrad
poskytovaných v slovenskej mene

(1) Pri zahraničnej služobnej ceste patrí policajtovi za dobu služobnej cesty na území Slovenskej republiky stravné v slovenskej mene v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 112 ods. 1.

(2) Pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína na území Slovenskej republiky, je rozhodnou dobou pre vznik nároku na náhradu poskytovanú v cudzej mene prechod slovenskej štátnej hranice a pri leteckej preprave odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku.

(3) Pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína v zahraničí, je rozhodnou dobou pre vznik nároku na náhradu poskytovanú v cudzej mene začiatok služobnej cesty.

§ 126
Zahraničné služobné cesty vykonávané
na základe dohody o vzájomnej výmene policajtov

(1) Ak je zahraničná služobná cesta vykonávaná na základe dohody o vzájomnej výmene policajtov, môže nadriadený dohodnúť so zmluvnou stranou v zahraničí poskytovanie bezplatného ubytovania, stravného, vreckového a náhradu cestovných výdavkov za cesty súvisiace s výkonom štátnej služby.

(2) Cestovné výdavky za cesty z miesta výkonu štátnej služby policajta do sídla zmluvnej strany v zahraničí a späť uhrádza nadriadený.

(3) Nadriadený môže dohodnúť so zmluvnou stranou v zahraničí, ku ktorej je policajt vysielaný, výšku stravného poskytovaného policajtovi v zahraničí najviac do výšky ustanovenej v § 122.

§ 127
Náhrady cestovných výdavkov pri vysielaní
policajta na štúdium do škôl a kurzov v zahraničí

(1) Policajtovi vyslanému na štúdium do školy alebo do kurzu v zahraničí patria náhrady ako pri zahraničnej služobnej ceste okrem náhrad podľa § 111 ods. 1 písm. e) a § 123.

(2) Policajtovi študujúcemu na škole alebo v kurze v zahraničí, ktoré trvajú menej ako desať mesiacov, nepatrí ďalšia náhrada cestovných výdavkov za cesty späť počas štúdia do Slovenskej republiky.

(3) Policajtovi študujúcemu na škole alebo v kurze v zahraničí, ktoré trvajú viac ako desať mesiacov, počas štúdia patrí jedenkrát ročne náhrada cestovných výdavkov za cestu konanú z miesta školy alebo kurzu v zahraničí do miesta trvalého pobytu v Slovenskej republike a späť.

(4) V prípade udelenia dovolenky alebo služobného voľna z dôvodu návštevy vážne chorého člena rodiny alebo z dôvodu účasti na jeho pohrebe policajtovi, okrem náhrad poskytovaných podľa odsekov 2 a 3, patrí náhrada cestovných výdavkov za cestu z miesta školy alebo kurzu v zahraničí do miesta trvalého pobytu v Slovenskej republike a späť.

§ 128

Náhrady cestovných výdavkov
a stravného poskytovaného policajtovi v cudzej
mene v súvislosti s výkonom pasovej kontroly alebo sprevádzania vlaku alebo v zmiešanej hliadke
na území cudzieho štátu

(1) Policajtovi, ktorý vykonáva pasovú kontrolu alebo sprevádzanie vlaku alebo v zmiešanej hliadke na území cudzieho štátu, patrí po dobu nepretržitého výkonu tejto služby stravné v cudzej mene vo výške

a) 5 % celodenného stravného ustanoveného osobitným predpisom, 29) ak výkon štátnej služby trvá do šiestich hodín,

b) 15 % celodenného stravného, 29) ak výkon štátnej služby trvá nad šesť do 12 hodín,

c) 25 % celodenného stravného, 29) ak výkon štátnej služby trvá nad 12 do 24 hodín.

(2) Policajtovi, ktorý vykonáva pasovú kontrolu na železničnom hraničnom priechode, do nepretržitého výkonu tejto služby sa spočítajú hodiny strávené na území cudzieho štátu. Podľa počtu hodín strávených na území cudzieho štátu patrí policajtovi stravné podľa odseku 1.

(3) Policajtovi, ktorý vykonáva pasovú kontrolu na železničnom hraničnom priechode, patria náhrady preukázaných cestovných výdavkov na území cudzieho štátu.

§ 129
Naturálne náležitosti

(1) Policajt má nárok na bezplatné poskytovanie služobnej rovnošaty a jej súčastí, osobných ochranných pracovných prostriedkov a ďalšieho materiálu nevyhnutného na výkon štátnej služby (ďalej len "naturálne náležitosti") alebo peňažný príspevok za naturálne náležitosti, ak ďalej nie je ustanovené inak. Na zabezpečenie obmeny naturálnych náležitostí patrí policajtovi peňažný príspevok na naturálne náležitosti alebo náhrada formou nepeňažného plnenia.

(2) Pri vzniku služobného pomeru policajtovi patria tieto naturálne náležitosti:

a) služobná rovnošata a jej súčasti, ak vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate,

b) peňažný príspevok vo výške 60 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí na zaobstaranie občianskeho odevu a doplnkov, ak vykonáva štátnu službu v občianskom odeve,

c) služobná rovnošata a jej súčasti a peňažný príspevok vo výške 30 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí, ak vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom,

d) peňažný príspevok vo výške 40 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí na zaobstaranie občianskeho odevu a doplnkov, ak pri výkone štátnej služby používa občiansky odev striedavo s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami,

e) osobné ochranné pracovné prostriedky a ďalší materiál nevyhnutný na výkon štátnej služby.

(3) Policajtke, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, patrí k služobnej rovnošate a jej súčastiam jednorazový peňažný príspevok vo výške 30 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje.

(4) Policajtke, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom, patrí k služobnej rovnošate a jej súčastiam jednorazový peňažný príspevok vo výške 15 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje.

(5) Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí policajtovi a policajtke na obnovu naturálnych náležitostí každý rok

a) peňažný príspevok vo výške 40 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí, ak vykonáva štátnu službu v občianskom odeve alebo v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom,

b) peňažný príspevok vo výške 15 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí, ak pri výkone štátnej služby používa občiansky odev striedavo s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami.

(6) Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí policajtovi, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí každý rok náhrada formou nepeňažného plnenia alebo peňažného plnenia vo výške 40 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí.

(7) Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí policajtke, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí každý rok náhrada formou nepeňažného plnenia vo výške 30 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí a peňažný príspevok vo výške 15 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje alebo formou peňažného plnenia vo výške 45 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí.

(8) Hodnotu služobnej rovnošaty a jej súčastí ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo každý rok podľa reálnych nákupných cien.

(9) Výplata peňažného príspevku na zaobstaranie a obnovu priznaných naturálnych náležitostí sa vykonáva v mesiacoch marci a septembri spätne za uplynulé obdobie. Výplatný termín je zhodný s výplatným termínom služobného príjmu.

(10) Platnosť náhrady formou nepeňažného plnenia je najviac 24 mesiacov odo dňa vzniku nároku. Náhrada formou nepeňažného plnenia sa policajtovi a policajtke preplatí najviac do výšky 40 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí

a) pri skončení služobného pomeru,

b) za dobu, počas ktorej im bolo nariadené alebo povolené nadriadeným používať počas služby na prechodné obdobie výhradne občiansky odev,

c) policajtke počas tehotenstva, počas ktorého používala občiansky odev,

d) policajtke pri nástupe na rodičovskú dovolenku,

e) pri zaradení do zálohy podľa § 40 ods. 3 písm. a) až c),

f) ak vykonáva štátnu službu v občianskom odeve, v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom alebo ak pri výkone štátnej služby používa občiansky odev striedavo s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami.

(11) Naturálne náležitosti a peňažný príspevok nepatria policajtovi za dobu, ktorá sa nezapočítava do doby výsluhy rokov v hodnosti podľa § 20 ods. 3, a policajtovi počas materskej alebo rodičovskej dovolenky.

(12) Naturálne náležitosti a peňažný príspevok na naturálne náležitosti nepodliehajú dani z príjmu zo závislej činnosti fyzických osôb.

(13) Na príslušníkov informačnej služby a príslušníkov bezpečnostného úradu sa vzťahujú ustanovenia odseku 1, odseku 2 písm. b), d), e) a odsekov 5, 8 až 11 s tým, že tam, kde sa hovorí o služobnej rovnošate a jej súčastiach, rozumie sa tým občiansky odev a jeho doplnky.

Spoločné ustanovenia

§ 130

(1) Ak priznanie platových náležitostí a ďalších náležitostí je podmienené vykonávaním štátnej služby, za vykonávanie štátnej služby sa posudzuje aj čas

a) čerpania dovolenky, dodatkovej dovolenky alebo preventívnej rehabilitácie,

b) keď policajt nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci na jeho inak obvyklý deň výkonu štátnej služby,

c) náhradného voľna za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni,

d) služobného voľna pre prekážky v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu, ak policajtovi nebola poskytnutá náhrada služobného platu alebo iná náhrada,

e) služobného voľna pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe,

f) služobného voľna pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe v súvislosti so štúdiom pri výkone štátnej služby,

g) odborného školenia,

h) prestávky v službe,

i) prestávky na dojčenie,

j) služobnej cesty strávený inak ako plnením služobných úloh, ktorý spadá do základného času služby policajta v jednotlivých dňoch.

(2) Príslušnou časťou služobného platu na účely tohto zákona pri 40-hodinovom základnom čase služby v týždni je 1/175 služobného platu podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) a pri 38-hodinovom základnom čase služby v týždni 1/165 služobného platu podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m).

(3) Miesto výkonu štátnej služby je miesto (obec), kde je policajt zaradený do výkonu štátnej služby. Pre policajtov, ktorým častá zmena miesta výkonu štátnej služby vyplýva z osobitnej povahy zaradenia, možno ako pravidelné miesto výkonu štátnej služby dohodnúť aj miesto trvalého pobytu.

(4) Miesto pobytu je miesto, kde sa policajt nachádza v čase povolania na výkon štátnej služby.

(5) Rodinou policajta je manžel alebo manželka a deti odkázané výživou na policajta podľa osobitného predpisu.23)

(6) Ženatý policajt je tiež slobodný, rozvedený alebo ovdovený policajt, ktorý žije v domácnosti s niektorým členom rodiny uvedeným v odseku 3, ktorému poskytuje zaopatrenie, ak sa tento člen rodiny uznáva za ním vyživovanú osobu.

(7) Ak policajtovi vznikne nárok na stravné z viacerých dôvodov, patrí mu len jedno stravné, ktoré je pre neho výhodnejšie.

§ 131

Tam, kde tento zákon požaduje preukázanie výdavkov a policajt ich nepreukáže z dôvodu straty dokladov, ktoré sa už nedajú získať náhradným spôsobom, môže nadriadený poskytnúť náhrady v ním uznanej výške s prihliadnutím na podmienky ustanovené v § 37 ods. 2 a 7.

§ 132

(1) Ak policajt požiada o poskytnutie preddavku na náhrady podľa § 111, je nadriadený povinný poskytnúť mu tento preddavok do výšky predpokladaných náhrad.

(2) Nadriadený je povinný poskytnúť policajtovi pri zahraničnej služobnej ceste preddavok v cudzej mene v rozsahu a vo výške podľa predpokladanej doby trvania a podmienok zahraničnej služobnej cesty.

§ 133

(1) Policajt je povinný do desiatich pracovných dní po skončení služobnej cesty predložiť nadriadenému písomné doklady na vyúčtovanie služobnej cesty a tiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok.

(2) Nadriadený je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie služobnej cesty policajta.

(3) Policajt je povinný vyúčtovanie stravného v cudzej mene za uplynulý mesiac predložiť nadriadenému do desiateho dňa nasledujúceho mesiaca.

§ 134

Na zmenu osobného stavu policajta, ktorá je rozhodujúca pre nároky podľa tohto zákona, sa prihliadne odo dňa, keď zmena nastala.

ŠIESTA ČASŤ
BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA
PRI VÝKONE ŠTÁTNEJ SLUŽBY


Bezpečnosť a ochrana zdravia
§ 135

(1) Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia policajtov pri výkone štátnej služby zaisťuje služobný úrad.

(2) Služobný úrad je povinný najmä

a) vytvárať podmienky pre bezpečný a zdravie nepoškodzujúci výkon štátnej služby,

b) riadiť, koordinovať a trvale zvyšovať úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia, technických zariadení a pracovného prostredia pri výkone štátnej služby, vykonávať kontrolu predmetných úloh a zabezpečovať odstránenie zistených závad,

c) zisťovať a odstraňovať príčiny služobných úrazov a chorôb z povolania, evidovať ich, oznamovať ich príslušným orgánom a robiť opatrenia potrebné na nápravu,

d) priebežne vyhodnocovať nebezpečenstvá vyplývajúce z výkonu štátnej služby a na ich základe aktualizovať osobitný predpis na bezplatné poskytovanie osobných ochranných služobných prostriedkov, kontrolovať ich používanie a vytvárať podmienky na ich údržbu a udržiavanie nezávadného stavu,

e) poskytovať podľa osobitného predpisu umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky, ako aj ochranné nápoje,

f) umožňovať príslušným odborovým orgánom vykonávať kontrolu plnenia úloh v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, ako aj účasť pri zisťovaní okolností a príčin vzniku služobných úrazov a chorôb z povolania,

g) oboznamovať policajtov s príslušnými právnymi predpismi, zásadami a novými poznatkami na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, pravidelne preverovať ich vedomosti, viesť záznamy o vykonaných školeniach a predpísaných skúškach,

h) zabezpečiť dodržiavanie právnych noriem o požiarnej ochrane, plniť z nich vyplývajúce príkazy, zákazy a pokyny a vykonávať pravidelnú kontrolu ich plnenia,

i) chrániť zdravie policajtov, aby nebolo ohrozované fajčením v priestoroch, kde sa vykonáva štátna služba.

§ 136

Policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej služby. Ďalej je povinný

a) dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a právne predpisy o požiarnej ochrane,

b) zúčastňovať sa na školeniach uskutočňovaných v záujme zvýšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a absolvovať predpísané skúšky a lekárske prehliadky,

c) bezodkladne oznamovať nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a ochranu zdravia pri výkone štátnej služby,

d) nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba, ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, minister môže povoliť požívanie alkoholu, požívatín a liečiv obsahujúcich alkohol,

e) podrobiť sa v súvislosti s výkonom štátnej služby dychovej skúške, prípadne aj vyšetreniu, ktoré nariadil nadriadený, aby zistil, či policajt nie je pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok,

f) používať pri výkone štátnej služby predpísané ochranné zariadenia a osobné ochranné služobné prostriedky,

g) prísne dodržiavať bezpečnostné opatrenia pri manipulácii so zbraňami, pri práci s bojovou a inou technikou a dodržiavať pravidlá požiarnej ochrany.

§ 137

Príslušný odborový orgán má právo vykonávať kontrolu nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri výkone štátnej služby; pritom má právo kontrolovať, ako nadriadený plní svoje povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri výkone štátnej služby.

§ 138

Štátny odborný dozor nad bezpečnosťou a požiarnou ochranou vykonáva orgán dozoru služobného úradu podľa osobitného predpisu.30)

§ 139

Všeobecne záväzné právne predpisy a interné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, ako aj hygienické, protiepidemické, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane, o zaobchádzaní s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu sú predpisy na ochranu života a zdravia, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.

§ 140

Náklady spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany podľa tohto zákona uhrádza služobný úrad.

SIEDMA ČASŤ
STAROSTLIVOSŤ O POLICAJTOV


§ 141

Podmienky výkonu štátnej služby
(1) Nadriadený vytvára policajtovi podmienky na riadny a pokiaľ možno bezpečný výkon štátnej služby.

(2) Nadriadený je povinný najmä

a) oboznamovať policajtov s internými predpismi a informáciami potrebnými na riadny výkon štátnej služby,

b) starať sa o sústavné vzdelávanie policajtov,

c) zabezpečovať pre policajtov zdravotnú starostlivosť, zriaďovať a udržiavať zdravotnícke zariadenia,

d) zriaďovať, udržiavať a zlepšovať sociálne zariadenia,

e) starať sa o vzhľad, úpravu a zlepšovanie pracovísk,

f) zabezpečovať ubytovanie policajtov,

g) vytvárať podmienky na uspokojovanie kultúrnych, rekreačných a telovýchovných potrieb a záujmov policajtov,

h) zabezpečiť policajtom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo v služobnom úrade alebo v jeho blízkosti. Túto povinnosť nemá voči policajtom vyslaným na služobnú cestu a v prípadoch, ak to vylučujú podmienky výkonu služby,

i) zabezpečovať stravovanie podľa písmena h) podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja policajtovi v priebehu zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Na účely stravovania sa za zmenu považuje výkon štátnej služby dlhší ako štyri hodiny. Ak zmena trvá viac ako 11 hodín, ale netrvá viac ako 12 hodín, nadriadený môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla; pri zmene trvajúcej viac ako 12 hodín je však povinný jeho poskytnutie zabezpečiť. Ak zmena trvá viac ako 17 hodín, nadriadený môže zabezpečiť poskytnutie tretieho teplého hlavného jedla,

j) prispievať na stravovanie podľa písmen h) a i) vo výške 65 % ceny teplého hlavného jedla, najviac však 65 % stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, 31) rovnako tak poskytovať príspevok podľa osobitného predpisu, 32)

k) zabezpečiť vybavenie pracoviska, na ktorom sa vykonáva štátna služba v noci, prostriedkami na poskytnutie prvej pomoci vrátane zabezpečenia prostriedkov umožňujúcich privolať rýchlu lekársku pomoc.

(3) Nadriadený môže poskytovať policajtovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 2 písm. j), iba ak povinnosť nadriadeného zabezpečiť policajtovi stravovanie vylučujú podmienky výkonu štátnej služby alebo nadriadený nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2 písm. h) až j).

(4) V kolektívnej zmluve možno

a) upraviť podmienky, za ktorých bude nadriadený poskytovať policajtom stravovanie počas trvania prekážok pri výkone štátnej služby,

b) rozšíriť okruh policajtov, ktorým nadriadený zabezpečí stravovanie.

§ 142
Získavanie a zvyšovanie vzdelania policajtov

(1) Služobný úrad môže policajtovi na základe jeho žiadosti alebo rozkazom, ktorým ho vysiela alebo povoláva na štúdium alebo na prípravu, umožniť získať alebo zvýšiť vzdelanie štúdiom na školách, vykonaním rigoróznych skúšok, absolvovaním doktorandského štúdia, habilitáciou docentov a menovaním profesorov alebo prípravou v odborných kurzoch alebo inými formami ďalšieho vzdelávania policajtov. Súhlas služobného úradu so štúdiom alebo s prípravou policajta umožňuje policajtovi počas štúdia, prípravy a vykonania rigoróznych skúšok a habilitačného konania alebo počas prípravy v odborných kurzoch alebo inými formami ďalšieho vzdelávania čerpať služobné voľno s nárokom na služobný plat.

(2) Súhlas služobného úradu so získaním alebo so zvýšením vzdelania policajta štúdiom na školách, v odborných kurzoch alebo inými formami ďalšieho vzdelávania sa udeľuje

a) rozkazom, ktorým sa policajt vysiela alebo povoláva na štúdium alebo na prípravu v odborných kurzoch alebo inými formami ďalšieho vzdelávania,

b) rozkazom, ktorým sa udeľuje súhlas na vykonanie rigoróznych skúšok a habilitačného konania.

(3) Policajt, ktorému služobný úrad umožnil získať alebo zvýšiť vzdelanie, je povinný zotrvať po skončení štúdia alebo prípravy po určený čas v služobnom pomere v tej zložke (§ 1 ods. 1), ktorá mu umožnila získať alebo zvýšiť vzdelanie, alebo uhradiť náklady spojené so získaním alebo so zvýšením vzdelania alebo ich pomernú časť. Policajt je tiež povinný zotrvať po určený čas v služobnom pomere alebo uhradiť náklady spojené so získavaním alebo so zvyšovaním vzdelania alebo ich pomernú časť, ak štúdium alebo prípravu neskončil a nezískal alebo si nezvýšil vzdelanie.

(4) Doba určená na zotrvanie policajta v služobnom pomere je

a) pri dennom štúdiu alebo pri dennej forme prípravy trojnásobok doby trvania štúdia alebo prípravy,

b) pri štúdiu alebo pri príprave pri výkone štátnej služby dvojnásobok doby trvania štúdia alebo prípravy,

c) pri vykonaní rigoróznych skúšok a vymenovaní za docenta alebo za profesora päť rokov.

§ 143
Úhrada nákladov vynaložených na
získanie alebo na zvýšenie vzdelania

(1) Policajt, ktorý nezotrval v služobnom pomere počas doby ustanovenej v § 142 ods. 4, je povinný uhradiť náklady vynaložené na získanie alebo na zvýšenie jeho vzdelania alebo ich pomernú časť.

(2) Výšku úhrady nákladov vypočítava a stanovuje služobný úrad podľa skutočných nákladov vynaložených na štúdium alebo na prípravu v období, keď policajt získaval alebo si zvyšoval vzdelanie.

(3) Do celkových nákladov sa nezapočítavajú náklady za samoštúdium, ak sa poskytlo bezplatne.

(4) V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže služobný úrad čiastočne znížiť alebo aj úplne odpustiť úhradu nákladov policajtovi uvoľnenému zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť alebo policajtovi, ktorý bol prepustený zo služobného pomeru, pretože bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti.

(5) Povinnosť uhradiť náklady vynaložené na získanie alebo na zvýšenie vzdelania alebo ich čiastočné zníženie alebo odpustenie sa vyhlasuje v rozhodnutí nadriadeného, ktorý je oprávnený rozhodnúť o skončení služobného pomeru policajta. Rozhodnutie musí obsahovať aj výšku nákladov, ktoré je povinný policajt uhradiť, spolu s lehotou na ich úhradu.

(6) O spôsobe úhrady nákladov v určenej výške sa môže policajt so služobným úradom dohodnúť. Ak nedôjde k takejto dohode, možno uspokojiť pohľadávku na základe vykonateľného rozhodnutia o povinnosti policajta uhradiť náklady mesačnými zrážkami z jeho služobného príjmu; výška mesačných zrážok z jeho služobného príjmu však nesmie prekročiť hranice čiastok určených podľa osobitného predpisu.33)

(7) Povinnosť uhradiť náklady nevznikne, ak sa služobný pomer skončil prepustením z dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. a) až c) alebo zrušením v skúšobnej dobe zo strany nadriadeného.

§ 144
Úschova zvrškov

Služobný úrad je povinný zabezpečiť úschovu zvrškov a iných osobných predmetov, ktoré policajti obvykle nosia pri výkone štátnej služby.

§ 145
Zdravotná starostlivosť

Policajtom sa poskytuje

a) zdravotná starostlivosť podľa osobitných predpisov, 34)

b) špecifická zdravotná starostlivosť.

Špecifická zdravotná starostlivosť

§ 145a

(1) Špecifickou zdravotnou starostlivosťou na účely tohto zákona sa rozumie

a) periodická preventívna lekárska prehliadka,

b) mimoriadna preventívna lekárska prehliadka,

c) zdravotná starostlivosť poskytovaná na žiadosť ministerstva pri služobnej príprave policajtov, zabezpečovaní osôb a objektov a určených krízových situácií.

(2) Periodická preventívna lekárska prehliadka sa vykonáva raz za rok, ak nejde o činnosť vyžadujúcu vykonávanie periodických preventívnych lekárskych prehliadok v kratších časových intervaloch.

(3) Za periodickú preventívnu lekársku prehliadku sa považuje tiež lekárske vyšetrenie vykonané v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti alebo v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak bolo vykonané počas troch mesiacov pred termínom určeným na periodickú preventívnu lekársku prehliadku alebo počas troch mesiacov po tomto termíne a zodpovedalo požadovanému rozsahu podľa odseku 6. Za periodickú lekársku prehliadku sa považuje aj posudzovanie zdravotnej spôsobilosti leteckého personálu.

(4) Mimoriadna preventívna lekárska prehliadka sa vykonáva u policajtov, u ktorých to určí určený lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo na základe výsledkov zistených pri poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti a orgán na ochranu zdravia pri nariadení opatrení na predchádzanie vzniku ochorení34a) podmienených výkonom služby a obmedzenie ich výskytu.

(5) Špecifická zdravotná starostlivosť sa poskytuje v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva a určených zdravotníckych zariadeniach.7a)

(6) Rozsah periodickej preventívnej lekárskej prehliadky a mimoriadnej preventívnej lekárskej prehliadky podľa druhu činnosti, ktorú policajt vykonáva, a okruh činností vyžadujúcich vykonávanie preventívnych lekárskych prehliadok v kratších časových intervaloch ustanoví minister.

§ 145b

Náklady špecifickej zdravotnej starostlivosti nad rozsah uhrádzaný na základe verejného zdravotného poistenia34b) hradí ministerstvo s výnimkou vyšetrení určených orgánom na ochranu zdravia podľa osobitného predpisu.34c)

§ 146
Preventívna rehabilitácia

(1) Vymedzenému okruhu policajtov patrí na upevnenie ich telesného a duševného zdravia preventívna rehabilitácia v trvaní dvoch týždňov v kalendárnom roku.

(2) Policajtom možno na základe lekárskeho odporúčania poskytnúť preventívnu rehabilitáciu v trvaní dvoch týždňov v kalendárnom roku formou kúpeľnej liečby spojenej s časťou dovolenky.

(3) Preventívnu rehabilitáciu tvorí súbor liečebno- -preventívnych, telovýchovno-športových a pracovných opatrení zameraných predovšetkým na posilnenie a upevnenie telesného a duševného zdravia policajtov.

(4) Preventívna rehabilitácia sa vykonáva formou

a) aktívneho odpočinku,

b) liečebno-preventívnej starostlivosti,

c) výkonu práce.

(5) Preventívna rehabilitácia sa poskytuje

a) policajtom, ktorí v kalendárnom roku dosiahli vek najmenej 35 rokov alebo vykonávali štátnu službu po dobu najmenej 15 rokov; za dobu výkonu štátnej služby sa považuje doba trvania služobného pomeru rozhodujúca pre nárok na odchodné a jeho výšku,

b) pyrotechnikom, potápačom, letcom a palubnému personálu,

c) ostatným policajtom s narušeným zdravotným stavom na základe rozhodnutia príslušnej lekárskej komisie.

(6) Preventívna rehabilitácia sa neposkytuje policajtom v prvom roku služobného pomeru, policajtom, u ktorých bolo rozhodnuté o ich prepustení alebo ktorí požiadali o uvoľnenie, alebo u ktorých to vylučuje ich zdravotný stav.

(7) Preventívna rehabilitácia sa neposkytuje policajtovi v kalendárnom roku, v ktorom sa mu poskytla kúpeľná liečba.

(8) Policajt je povinný nastúpiť na preventívnu rehabilitáciu v deň, v ktorý je na ňu vyslaný.

(9) Náhradný termín na nástup preventívnej rehabilitácie sa môže určiť policajtovi, ktorý nemohol nastúpiť v pôvodne určenom termíne zo závažných osobných, rodinných alebo zdravotných dôvodov.

(10) Preventívna rehabilitácia podľa odseku 4 písm. a) a b) sa poskytuje v kúpeľnorehabilitačných ústavoch alebo v zdravotníckych zariadeniach určených ministerstvom. Náklady spojené s preventívnou rehabilitáciou hradí ministerstvo.

(11) Podrobnosti o vykonávaní preventívnej rehabilitácie, vysielaní na preventívnu rehabilitáciu, riadení preventívnej rehabilitácie a o rozsahu výkonu práce počas preventívnej rehabilitácie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Osobitné podmienky výkonu
štátnej služby policajtiek

§ 147

(1) Policajtka nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá škodí jej zdraviu a organizmu.

(2) Tehotná policajtka nesmie byť ustanovená alebo vymenovaná do funkcie, ani zaraďovaná na výkon štátnej služby, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotnosť zo zdravotných dôvodov, ktoré spočívajú v jej osobe; to platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode.

(3) Činnosti zakázané všetkým policajtkám, tehotným policajtkám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 148

(1) Tehotná policajtka a policajtka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok sa nesmie zaraďovať na výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni a do služobnej pohotovosti. Policajtka, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, sa môže zaraďovať do služobnej pohotovosti len s jej súhlasom.

(2) Tehotná policajtka a policajtka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok sa nesmie vysielať na služobné cesty mimo miesta výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu.

§ 149

(1) Ak tehotná policajtka vykonáva štátnu službu, ktorej výkon sa tehotným policajtkám zakazuje alebo ktorý podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotnosť, je služobný úrad povinný vykonať dočasnú úpravu podmienok výkonu jej štátnej služby.

(2) Ak dočasná úprava podľa odseku 1 nie je možná, služobný úrad je povinný oslobodiť tehotnú policajtku od výkonu štátnej služby v noci alebo dočasne ju previesť na výkon štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať rovnaký služobný plat ako pri výkone štátnej služby, ktorú vykonávala pred prevedením, a ak to nie je možné, zaradiť ju do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov.

(3) Ak policajtka dosahuje pri výkone štátnej služby z dôvodov uvedených v odseku 2 nižší služobný plat, patrí jej vyrovnávacia dávka podľa osobitného predpisu.35)

(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode.

§ 150

(1) Tehotnú policajtku a policajtku starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden rok možno v čase, dokedy dieťa nedosiahlo vek osem rokov, vysielať na služobné cesty mimo miesta výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu, preložiť alebo preveliť do iného miesta výkonu štátnej služby alebo k inému služobnému úradu len s jej súhlasom.

(2) Ustanovenie odseku 1 platí aj pre osamelú policajtku starajúcu sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.

§ 151

(1) Nadriadený je povinný pri zaraďovaní do výkonu štátnej služby prihliadať aj na povinnosti policajtky starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.

(2) Nadriadený určí policajtke starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotnej policajtke na jej žiadosť kratší čas služby v týždni alebo ho inak upraví, ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby.

Materská dovolenka
a rodičovská dovolenka

§ 152

(1) V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí policajtke materská dovolenka po dobu 28 týždňov; ak policajtka porodila zároveň dve alebo viac detí, alebo ak ide o osamelú policajtku, patrí jej materská dovolenka po dobu 37 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.

(2) Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne policajtke, policajtovi alebo policajtke a policajtovi, ak o to písomne požiadajú, rodičovská dovolenka až do troch rokov veku dieťaťa. Ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú, poskytne sa policajtke alebo policajtovi, ak o to písomne požiadajú, rodičovská dovolenka až do siedmich rokov veku dieťaťa. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o ktorý policajt alebo policajtka žiada, najmenej však na jeden mesiac.

(3) Materskú dovolenku policajtka nastupuje spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.

(4) Ak policajtka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka odo dňa jej nástupu až do uplynutia doby uvedenej v odseku 1. Ak však policajtka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej materská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 22 týždňov alebo 31 týždňov, ak ide o policajtku, ktorá porodila súčasne dve alebo viac detí, alebo o osamelú policajtku.

(5) Materská dovolenka policajtky v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov a nesmie sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

§ 153

(1) Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj policajtka alebo policajt, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

(2) Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa poskytuje policajtke alebo policajtovi odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 22 týždňov, a ak policajtka alebo policajt prevzal dve deti alebo viac detí, alebo ak ide o osamelú policajtku alebo osamelého policajta v trvaní 31 týždňov, najdlhšie však do dňa, keď dieťa dosiahne vek osem mesiacov. Rodičovská dovolenka sa poskytuje až do dňa, kým dieťa dosiahne tri roky veku, a kým dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť a dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú dosiahne sedem rokov veku.

Materská dovolenka a rodičovská
dovolenka v osobitných prípadoch

§ 154

(1) Ak dieťa bolo zo zdravotných dôvodov umiestnené v dojčenskom ústave alebo v zariadení zdravotníckej starostlivosti a policajtka alebo policajt zatiaľ nastúpi výkon štátnej služby, preruší sa týmto nástupom materská alebo rodičovská dovolenka; u policajtky sa tak môže stať najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Jej nevyčerpaná časť sa policajtke alebo policajtovi poskytne odo dňa, keď prevzal dieťa zo zariadenia opäť do svojej starostlivosti a prestal z tohto dôvodu vykonávať štátnu službu, nie však dlhšie ako do troch rokov veku dieťaťa, a ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu, osobitne náročnú starostlivosť, do siedmich rokov veku dieťaťa.

(2) Policajtke alebo policajtovi, ktorý sa prestal starať o narodené dieťa a ktorého dieťa bolo z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj policajtke alebo policajtovi, ktorého dieťa je v dočasnej starostlivosti detského domova alebo obdobného ústavu z iných ako zdravotných dôvodov, nepatrí materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka za obdobie, počas ktorého sa o dieťa nestará.

(3) Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí policajtke materská dovolenka po dobu 14 týždňov.

(4) Ak dieťa zomrie v dobe, keď je policajtka na materskej dovolenke alebo policajtka a policajt na rodičovskej dovolenke, poskytuje sa im táto dovolenka ešte počas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok veku.

§ 155

Ak policajtka alebo policajt požiada nadriadeného o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne na skončenie materskej alebo rodičovskej dovolenky, je nadriadený povinný jej žiadosti vyhovieť.

§ 156
Prestávky na dojčenie

(1) Policajtke, ktorá dojčí svoje dieťa, je služobný úrad povinný poskytnúť okrem prestávok na jedenie a oddych osobitné prestávky na dojčenie.

(2) Policajtke, ktorá vykonáva štátnu službu po celý určený základný čas služby v týždni, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky a v ďalších troch mesiacoch jedna polhodinová prestávka za denný služobný čas.

(3) Ak policajtka vykonáva štátnu službu s kratším časom služby v týždni, ale aspoň polovicu určeného základného času služby v týždni, patrí jej jedna polhodinová prestávka, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.

(4) Prestávky na dojčenie sa započítavajú ako doba výkonu štátnej služby a patrí za ne služobný plat.

Spoločné ustanovenia

§ 157

Ustanovenia § 148, 150 a 151 sa vzťahujú aj na osamelých policajtov trvale sa starajúcich aspoň o jedno dieťa.

§ 158

Osamelými sa rozumejú slobodné, ovdovené alebo rozvedené policajtky, slobodní, ovdovení alebo rozvedení policajti, alebo policajtky a policajti osamelí z iných vážnych dôvodov.

ÔSMA ČASŤ
NÁHRADA ŠKODY


§ 159
Povinnosti služobného úradu a policajta

(1) Služobný úrad je povinný zabezpečovať policajtom také podmienky, aby mohli riadne vykonávať štátnu službu bez ohrozenia zdravia a majetku; ak policajt oznámi zistené nedostatky, je služobný úrad povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

(2) Policajt je povinný konať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku, ani k bezdôvodnému obohateniu. Ak hrozí škoda, je povinný na ňu upozorniť nadriadeného. Ak na odvrátenie hroziacej škody treba neodkladne vykonať služobný zákrok, policajt je povinný zakročiť podľa osobitných predpisov.37)

Všeobecná zodpovednosť policajta

§ 160

(1) Policajt zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať policajtovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 164 a 165.

(2) Predpokladom na vznik zodpovednosti policajta za škodu služobnému úradu je

a) vznik škody,

b) porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním,

c) príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou,

d) zavinenie,

e) právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby.

§ 161

Policajt, ktorý v duševnej poruche spôsobí škodu, zodpovedá za ňu, len ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Policajt, ktorý sa vlastnou vinou, úmyselným či nedbanlivostným požitím alkoholu alebo inej návykovej látky uvedie do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie, alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu spôsobenú v tomto stave.

Zodpovednosť za nesplnenie
povinností na odvrátenie škody

§ 162

Policajt, ktorý vedome nezakročil proti hroziacej škode, nesplnil si ohlasovaciu povinnosť alebo úmyselne konal proti dobrým mravom, zodpovedá za škodu spôsobenú služobnému úradu v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.

§ 163

Policajt nezodpovedá za škodu,
a) ktorá vyplýva z rizika riadneho výkonu štátnej služby,

b) ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej na majetku alebo nebezpečenstva priamo hroziaceho životu alebo zdraviu, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pritom počínal spôsobom primeraným okolnostiam,

c) ktorú spôsobil pri plnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu jeho nadriadeného v rozpore s právnym predpisom a nadriadený na splnení tohto rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu trval, hoci ho policajt na tento rozpor upozornil.

Osobitná zodpovednosť

§ 164

(1) Ak služobný úrad písomne zverí policajtovi hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.

(2) Policajt sa zbaví zodpovednosti celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia.

(3) Ak je policajt prevedený na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, preložený na inú funkciu alebo prevelený do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, služobný úrad písomne prevezme hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty, ktoré je policajt povinný vyúčtovať služobnému úradu.

(4) Zoznam funkcií a činností, pre ktoré sa vyžaduje písomné zverenie hotovosti, cenín, tovarov, zásob materiálu alebo iných hodnôt, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, a podrobnosti o vykonávaní inventúr ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 165

Policajt zodpovedá za stratu služobnej rovnošaty a jej súčastí, výzbroje a iných predmetov, ktoré mu boli zverené na základe písomného potvrdenia. Tejto zodpovednosti sa policajt zbaví, ak preukáže, že stratu nezavinil.

Rozsah a spôsob náhrady škody

§ 166

(1) Policajt, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do predchádzajúceho stavu.

(2) Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u policajta presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.

(3) Obmedzenie podľa odseku 2 neplatí, ak škoda bola spôsobená

a) na zverených hodnotách, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov, alebo

b) pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok.

(4) Ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo podľa odseku 3 písm. b), možno požadovať aj náhradu inej škody.

§ 167

(1) Ak škoda bola spôsobená aj služobným úradom, je policajt povinný nahradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

(2) Ak za škodu zodpovedá niekoľko policajtov, každý z nich je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia; ak niektorý z nich spôsobil škodu úmyselne alebo podľa § 166 ods. 3 písm. b), zodpovedá za celú úmyselne spôsobenú škodu.

§ 168

Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny tejto veci v čase jej poškodenia alebo straty.

§ 169

(1) Ak škoda bola spôsobená z nedbanlivosti, náhradu škody možno určiť nižšou sumou, než je skutočná škoda, alebo než je trojnásobok služobného platu policajta, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Výška náhrady škody však musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody a ak škoda presahuje trojnásobok služobného platu policajta, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla, najmenej jeden služobný plat policajta, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Ak ide o škodu spôsobenú v dôsledku požitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo na zverených hodnotách, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov, náhradu škody nižšou sumou môže určiť len odvolací orgán, alebo ak ide o škodu spôsobenú trestným činom, aj súd.

(2) Ak škodu z nedbanlivosti spôsobil vodič pri dopravnej nehode, možno v osobitne odôvodnených prípadoch od vymáhania náhrady škody celkom upustiť, najmä ak došlo k dopravnej nehode pri bezpečnostnej akcii alebo bezprostredne po nej, pri sťažených podmienkach, ak ide o prvé zavinenie vodiča alebo o nehodu spôsobenú v dôsledku malej skúsenosti vodiča.

(3) Pri určovaní výšky náhrady škody sa prihliada najmä na doterajšie plnenie služobných povinností policajta, na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, a na osobné pomery policajta.

(4) Náhradu škody nemožno znížiť, ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo podľa § 166 ods. 3 písm. b).

§ 170

(1) Služobný úrad je povinný vyžadovať od policajta náhradu škody, za ktorú policajt zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje nadriadený. Výšku požadovanej náhrady škody určuje nadriadený, ktorý ju prerokuje s policajtom.

(2) Ak sa nadriadený a policajt dohodnú na náhrade škody, uzavrú o tom písomnú dohodu.

(3) V prípade, že nedôjde k dohode, rozhodne o náhrade škody nadriadený.

(4) Ak škoda bola spôsobená trestným činom, o povinnosti policajta uhradiť škodu rozhodne nadriadený, len ak o nej nerozhodol súd.

§ 171

Ak škodu spôsobil nadriadený sám alebo spoločne s podriadeným policajtom, výšku tejto náhrady určí vyšší nadriadený.

§ 172

Ak policajt uhradil aspoň 70 % určenej náhrady škody a ak preukáže v štátnej službe mimoriadne výsledky, môže nadriadený upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody; to sa nevzťahuje na škody, ktoré policajt spôsobil úmyselne alebo pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok, a na škody vzniknuté v prípade osobitnej zodpovednosti podľa § 164 a 165.

§ 173
Všeobecná zodpovednosť služobného úradu

(1) Ak bola policajtovi pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním spôsobená škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu služobný úrad.

(2) Služobný úrad zodpovedá policajtovi tiež za škodu, ktorú mu spôsobil nadriadený porušením právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh.

(3) Ak bolo policajtovi pri služobnom zákroku spôsobené poškodenie zdravia inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške.

(4) V rovnakom rozsahu patrí náhrada za bolesť i policajtovi, ktorému bolo konaním inej osoby spôsobené poškodenie zdravia pre výkon štátnej služby.
Zodpovednosť služobného úradu
pri služobných úrazoch
a chorobách z povolania

§ 174

(1) Ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len "služobný úraz"), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý sa policajtovi prihodil na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na miesto výkonu štátnej služby alebo iné dohodnuté miesto nadriadeným.

(2) Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt utrpel pre výkon štátnej služby.

(3) Za škodu spôsobenú policajtovi chorobou z povolania zodpovedá služobný úrad, ak v ňom policajt vykonával štátnu službu naposledy pred jej zistením za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.

(4) Ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba vzniknutá pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu, ale iba za dobu najviac troch rokov pred jej zaradením do zoznamu.

§ 175

(1) Služobný úrad sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že

a) škoda bola spôsobená tým, že policajt svojím zavinením porušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie boli sústavne vyžadované a kontrolované, alebo

b) škodu si spôsobil policajt požitím alkoholu alebo inej návykovej látky a služobný úrad nemohol škode zabrániť a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.

(2) Služobný úrad sa čiastočne zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že

a) policajt porušil svojím zavinením ustanovenia právnych predpisov, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

b) jednou z príčin bolo požitie alkoholu alebo inej návykovej látky postihnutým policajtom,

c) policajtovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, konal ľahkomyseľne a musel si pri tom byť vedomý vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti, že si môže zaviniť úraz alebo chorobu z povolania.

(3) Ak sa služobný úrad zbaví zodpovednosti čiastočne, určí sa časť škody, ktorú znáša policajt, podľa miery jeho zavinenia; v prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) uhradí však služobný úrad aspoň jednu tretinu škody.

(4) Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika výkonu štátnej služby.

§ 176

Služobný úrad sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak policajt utrpel služobný úraz
a) pri služobnom zákroku,

b) pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku, pokiaľ policajt tento stav sám úmyselne nevyvolal.

Rozsah a spôsob náhrady škody

§ 177

Policajtovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania, je služobný úrad povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu za vecnú škodu.

§ 178

Zrušený.


§ 179

Zrušený.


§ 180

Zrušený.


§ 181

Zrušený.


§ 182

Zrušený.


§ 183

Zrušený.


§ 184

Zrušený.


§ 185
Zodpovednosť služobného úradu
za škodu na odložených veciach

(1) Služobný úrad zodpovedá za škodu na veciach, ktoré na jeho pracoviskách policajt odložil pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom, a ak nie je také miesto určené, na mieste, kde sa obvykle odkladajú.

(2) Za veci, ktoré policajt obvykle do služby nenosí a ktoré nadriadený neprevzal do osobitnej úschovy, zodpovedá služobný úrad len do sumy 20 000 Sk. Ak škodu na týchto veciach spôsobil iný policajt alebo zamestnanec služobného úradu alebo ak nadriadený tieto veci prevzal do úschovy, uhrádza služobný úrad škodu bez obmedzenia.

(3) Nárok na náhradu škody zanikne, ak ju policajt neohlásil nadriadenému bezodkladne najneskôr do 30 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.

§ 186
Zodpovednosť služobného úradu za vecnú škodu

(1) Ak policajt utrpel vecnú škodu pri služobnom zákroku, služobnom výcviku alebo pri výkone štátnej služby pri bezpečnostných opatreniach alebo pre výkon štátnej služby, zodpovedá za ňu služobný úrad.

(2) Policajt, ktorý pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku utrpel vecnú škodu, má nárok voči služobnému úradu na jej náhradu, ako aj na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak tento stav sám nevyvolal a počínal si pri tom spôsobom primeraným okolnostiam.

Spoločné ustanovenia o zodpovednosti služobného
úradu za škodu

§ 187

(1) Pri zodpovednosti služobného úradu za škodu rozhoduje o náhrade škody nadriadený. Ak nadriadený preukáže, že škodu zavinil aj poškodený policajt, zodpovednosť služobného úradu sa pomerne obmedzí.

(2) Služobný úrad je povinný nahradiť policajtovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak na základe dohody s policajtom škodu neodčiní uvedením do pôvodného stavu.

(3) Ak ide o inú škodu na zdraví ako z dôvodu služobného úrazu alebo z choroby z povolania, platí pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenie o služobných úrazoch s obmedzením, že jednorazové mimoriadne odškodnenie a jednorazové odškodnenie pozostalým nepatrí.

§ 188

(1) Ak služobný úrad poškodenému uhradil škodu, má nárok na úhradu škody voči tomu, kto poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu, 33) a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak sa vopred nedohodlo inak.

(2) Ak ide o náhradu škody pri chorobách z povolania, má služobný úrad, ktorý škodu uhradil, nárok na úhradu voči všetkým organizáciám, v ktorých postihnutý policajt pracoval alebo vykonával štátnu službu za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý, a to v rozsahu zodpovedajúcom času, počas ktorého pracoval alebo vykonával štátnu službu v týchto organizáciách.

§ 188a
Výkon štátnej služby a priama súvislosť s ním

(1) Výkonom štátnej služby sa rozumie výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, činnosť vykonávaná na rozkaz alebo na pokyn nadriadeného a činnosť, ktorá je predmetom služobnej cesty.

(2) Výkonom štátnej služby je aj činnosť vykonávaná pre služobný úrad na podnet záujmového združenia policajtov, prípadne aj činnosť vykonávaná pre služobný úrad z vlastnej iniciatívy, ak na ňu policajt nepotrebuje osobitné oprávnenie alebo ak ju nevykonáva proti výslovnému zákazu nadriadeného.

(3) V priamej súvislosti s výkonom štátnej služby sú úkony potrebné na výkon štátnej služby a úkony počas služby obvyklé alebo potrebné pred začiatkom služby alebo po jej skončení. Nepatrí sem stravovanie, ošetrenie, prípadne vyšetrenie v zdravotníckom zariadení s výnimkou lekárskeho vyšetrenia konaného na rozkaz alebo na pokyn nadriadeného alebo ošetrenia pri prvej pomoci a cesta na ne a späť.

(4) Za činnosť v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby sa považuje aj školenie policajtov na zvýšenie ich odbornej pripravenosti organizované služobným úradom.

DEVIATA ČASŤ
SKONČENIE SLUŽOBNÉHO POMERU


§ 189
Druhy skončenia služobného pomeru

Služobný pomer sa končí

a) zrušením v skúšobnej dobe,

b) uvoľnením,

c) prepustením,

d) stratou hodnosti,

e) uplynutím dočasnej štátnej služby,

f) úmrtím policajta,

g) zákazom činnosti výkonu funkcie policajta.

§ 190
Zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe

V skúšobnej dobe môže nadriadený alebo policajt zrušiť služobný pomer písomne aj bez uvedenia dôvodov. Služobný pomer sa končí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia nadriadeného alebo policajta, vždy však najneskôr uplynutím skúšobnej doby.

§ 191
Uvoľnenie

(1) Policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná.

(2) Deň, v ktorom sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru doručí nadriadenému, sa považuje za deň doručenia žiadosti.

(3) Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podáva policajt spravidla prostredníctvom bezprostredne nadriadeného tomu nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o uvoľnení policajta zo služobného pomeru. Ak sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru nepodáva na predpísanom tlačive, je policajt povinný na vyzvanie toto tlačivo vyplniť; žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru sa pripojí k vyplnenému predpísanému tlačivu.

(4) Ak policajt písomne oznámi, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru berie späť, skôr ako je o nej rozhodnuté, a príslušný nadriadený so späťvzatím tejto žiadosti súhlasí, konanie o uvoľnení sa tým bez ďalšieho opatrenia končí.

(5) Súhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru potvrdí nadriadený svojím podpisom na tejto žiadosti.

(6) Ak príslušný nadriadený so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nesúhlasí, bezodkladne to oznámi policajtovi.

(7) Služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému.

(8) Rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený policajtovi najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru.

Prepustenie
§ 192

(1) Policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak

a) pre neho v dôsledku zníženia početných stavov Policajného zboru schválených vládou nie je iné služobné zaradenie,

b) podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia,

c) podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby,

d) bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe,

e) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,

f) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody,

g) stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

(2) Policajt môže byť prepustený zo služobného pomeru, ak spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu40a) a dovŕšil vek 55 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu.40b)

(3) Policajt zaradený v stálej štátnej službe nemôže byť prepustený z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a). Z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b), ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia, policajt zaradený v stálej štátnej službe môže byť prepustený, iba ak po dobu predchádzajúcich dvoch rokov bol zaradený v zálohe pre prechodne nezaradených policajtov.

(4) O prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť.

§ 193

(1) Návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru.

(2) Policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru v dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e), navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

§ 194

(1) Rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.

(2) Pri prepustení sa skončí služobný pomer uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa nadriadený a policajt nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia o prepustení.

(3) Ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c) až h), možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.

§ 195
Zákaz prepustenia

(1) Policajt nesmie byť prepustený zo služobného pomeru v ochrannej dobe, a to v dobe,

a) keď bol uznaný za dočasne neschopného vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo pre úraz, ak si túto neschopnosť nevyvolal úmyselne alebo nespôsobil v dôsledku požitia alkoholu alebo zneužitia iných návykových látok, a to najdlhšie do skončenia podpornej doby, 40c)

b) od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od povolenia kúpeľnej liečby poskytnutej v dobe dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo pre úraz až do jej skončenia; pri dlhodobej ťažkej chorobe alebo pri chorobe z povolania sa táto doba predlžuje o šesť mesiacov po prepustení z ústavného ošetrovania, najdlhšie však do skončenia podpornej doby,

c) keď je policajtka tehotná alebo keď sa policajtka alebo policajt trvale stará aspoň o jedno dieťa mladšie ako tri roky.

(2) Zákaz prepustenia zo služobného pomeru sa nevzťahuje na prepustenie

a) z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c) až h) a ods. 2,

b) z dôvodu, ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore,

c) z dôvodu, ak policajt v prípravnej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe stratil zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia.

(3) Ak sa rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru doručilo policajtovi pred začiatkom ochrannej doby a služobný pomer by sa mal skončiť v tejto dobe, ochranná doba sa do dvojmesačnej lehoty uvedenej v § 194 ods. 2 nezapočítava; služobný pomer sa skončí až uplynutím zvyšnej časti uvedenej lehoty po skončení ochrannej doby okrem prípadu, ak policajt písomne vyhlási, že na predĺžení služobného pomeru netrvá.

(4) Vznik skutočnosti, ktorá podľa odseku 1 zakladá ochrannú dobu, je policajt povinný preukázať a bezodkladne oznámiť svojmu nadriadenému.

§ 196

(1) Ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer trvá. Za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí policajtovi služobný príjem podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) a písm. s), ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru.

(2) Ak po rozhodnutí o neplatnom skončení služobného pomeru nie je možné policajta zaradiť do pôvodnej funkcie, ustanoví alebo vymenuje sa do funkcie podľa § 33.

(3) Ak po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru policajt oznámi, že netrvá na ďalšom výkone štátnej služby, platí, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak, že jeho služobný pomer sa skončí uvoľnením uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov; lehota na skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni pôvodného rozhodnutia o skončení služobného pomeru.

§ 197
Skončenie služobného pomeru stratou hodnosti

Služobný pomer policajta sa končí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým súd policajtovi uložil trest straty hodnosti.

§ 198
Skončenie služobného pomeru
v dočasnej štátnej službe

(1) Služobný pomer v dočasnej štátnej službe sa končí jej uplynutím.

(2) Pred uplynutím dočasnej štátnej služby sa služobný pomer môže skončiť aj ostatnými spôsobmi uvedenými v § 189.

§ 198a
Skončenie služobného pomeru zákazom
činnosti výkonu funkcie policajta

Služobný pomer policajta sa končí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým súd policajtovi uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu policajta.

§ 199
Posudok o služobnej činnosti
a potvrdenie o zamestnaní

(1) Ak policajt požiada o vydanie posudku o služobnej činnosti, nadriadený je povinný mu ho vydať, a to najneskôr ku dňu skončenia služobného pomeru.

(2) Pri skončení služobného pomeru služobný úrad je povinný vydať policajtovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä dobu jeho trvania, dobu započítateľnej odbornej praxe (§ 86), dobu, ktorá sa započítava do doby výsluhy rokov v hodnosti (§ 20), skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku na dovolenku, záväzky policajta voči služobnému úradu, výšku, poradie a v čí prospech sa vykonávali zrážky zo služobného príjmu policajta a skutočnosti rozhodujúce pre podporu v nezamestnanosti poskytovanú podľa osobitného predpisu.24)

DESIATA ČASŤ
PRIESKUMNÉ KONANIE A PRÍSPEVOK
NA POISTENIE V NEZAMESTNANOSTI


§ 200

Zrušený.


§ 201

Zrušený.


§ 202

Zrušený.


§ 203

Zrušený.


§ 204

Zrušený.


§ 205

Zrušený.


§ 206

Zrušený.


§ 207

Zrušený.


§ 208

Zrušený.


§ 209

Zrušený.


§ 210

Zrušený.


§ 211

Zrušený.


§ 212

Zrušený.


§ 213

Zrušený.


§ 214

Zrušený.


§ 215

Zrušený.


§ 216

Zrušený.


§ 217

Zrušený.


§ 218

Zrušený.


§ 219

Zrušený.


§ 220

Zrušený.


§ 221

Zrušený.


§ 222
Lekárska posudková činnosť

(1) Lekárska posudková činnosť zahŕňa posudzovanie

a) zdravotnej spôsobilosti občana podľa § 14,

b) zdravotnej spôsobilosti policajta na ďalší výkon štátnej služby,

c) lekárskych návrhov na preventívnu rehabilitáciu formou liečebno-preventívnej starostlivosti.

(2) Zdravotná spôsobilosť sa na základe posúdenia zdravotného stavu určuje zdravotnou klasifikáciou takto:

a) zdravotná klasifikácia A - spôsobilý na výkon štátnej služby policajta,

b) zdravotná klasifikácia C - spôsobilý na výkon štátnej služby policajta s obmedzením,

c) zdravotná klasifikácia D - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta.

(3) Lekársku posudkovú činnosť vykonáva služobný posudkový lekár, služobný hlavný posudkový lekár a orgány lekárskej posudkovej činnosti.

(4) Orgánmi lekárskej posudkovej činnosti sú lekárska komisia a ústredná lekárska komisia. Orgány lekárskej posudkovej činnosti zriaďuje ministerstvo.

(5) Lekárska komisia vykonáva posudkovú činnosť podľa odseku 1 písm. b) a c).

(6) Ústredná lekárska komisia rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému podľa odseku 1 písm. b).

§ 223
Prieskumné konanie

(1) Prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie a súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby, vykonávajú príslušné lekárske komisie.

(2) Ak je schopnosť policajta na výkon štátnej služby zo zdravotných dôvodov dlhodobo zmenená, určí mu príslušná lekárska komisia zdravotnú klasifikáciu a potrebné obmedzenie výkonu štátnej služby.

(3) Ak sa policajtovi pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby, musí policajt požiadať úrad48a) o posúdenie svojho zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia.

(4) Náklady spojené s prieskumným konaním uhrádza služobný úrad.

§ 224

Zrušený.


JEDENÁSTA ČASŤ
ČINNOSŤ ODBOROVÝCH
ORGÁNOV V ŠTÁTNEJ SLUŽBE


Činnosť odborových orgánov
§ 225

(1) V súlade s týmto zákonom vystupujú na ochranu práv a oprávnených záujmov policajtov príslušné odborové orgány.

(2) Služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom

a) podklady potrebné na zostavenie systemizácie na príslušný kalendárny rok,

b) návrh na prevedenie alebo preloženie policajta na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien, zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu výkonu trestu zákazu činnosti,

c) návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru z dôvodu organizačných zmien alebo pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti,

d) návrh služobného hodnotenia, v ktorom je policajt hodnotený ako nevyhovujúci na výkon doterajšej funkcie alebo na výkon akejkoľvek funkcie v štátnej službe.

(3) Ak sa príslušný odborový orgán nevyjadrí vo veciach uvedených v odseku 2 do desiatich dní odo dňa, keď mu bol písomný návrh doručený, postupuje sa ďalej bez jeho stanoviska.

§ 226

(1) Policajt vykonávajúci funkciu v odborových orgánoch, ktorej výkon si vyžaduje dlhodobé uvoľnenie od plnenia povinností štátnej služby, sa zaraďuje do zálohy podľa § 41 ods. 1 písm. c).

(2) Policajt sa po skončení výkonu funkcie v odborových orgánoch podľa odseku l ustanoví do funkcie rovnakej úrovne, akú naposledy zastával; ak to nie je možné, ustanoví sa do funkcie podľa § 33.

(3) Policajtovi zvolenému do funkcie v odborových orgánoch, ktorej výkon nevyžaduje dlhodobé uvoľnenie z plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby, sa udelí služobné voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.

(4) Odborovým funkcionárom podľa odseku 3 sa poskytne na odborové vzdelávanie služobné voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.

§ 227

(1) Služobný pomer policajta nesmie byť skončený pre výkon odborovej funkcie v odborovom orgáne.

(2) Policajt, ktorý bol zvolený do funkcie v odborovom orgáne, môže byť v čase funkčného obdobia a v čase dvoch rokov po jeho skončení prepustený len po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu. Súhlas nie je potrebný, ak ide o prepustenie podľa § 192 ods. 1 písm. b), c), d), e), f), g) a h).

(3) Ak príslušný odborový orgán odmietol udeliť súhlas nadriadenému podľa odseku 2, rozhodnutie služobného orgánu o prepustení odborárskeho funkcionára je neplatné.

§ 228

(1) Súčinnosť nadriadených s odborovými orgánmi sa uskutočňuje najmä tým, že nadriadení umožnia príslušným odborovým orgánom

a) vykonávať spoločenskú kontrolu dodržiavania právnych predpisov upravujúcich služobný pomer policajtov,

b) vyžadovať od nadriadených informácie o hospodárení so mzdovými prostriedkami a podieľať sa na dodržiavaní zásad spravodlivého odmeňovania,

c) navrhovať svojich členov do poradných orgánov zriaďovaných na prerokúvanie návrhov niektorých personálnych opatrení a na zásadné opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, liečebnej, kúpeľnej, rekreačnej a inej starostlivosti a hmotného zabezpečenia policajtov,

d) vyjadrovať sa o návrhoch na prevelenie policajta, na pozbavenie výkonu štátnej služby a o návrhoch na rozvrhnutie základného času služby v týždni,

e) vyjadriť sa o návrhu na povolanie policajta na plnenie úloh inšpekčnej služby podľa § 36a.

(2) Služobný úrad poskytuje bezplatne na zaistenie činnosti odborového orgánu nevyhnutné materiálno- -technické zabezpečenie.

§ 229

(1) Na zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb policajtov, na zlepšenie podmienok výkonu služby, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok vrátane podmienok na využívanie voľného času uzatvárajú v mene policajtov príslušné odborové orgány a v mene služobného úradu príslušní nadriadení kolektívne zmluvy.

(2) Pri uzatváraní kolektívnych zmlúv sa postupuje podľa osobitného predpisu.49)

§ 230

Ustanovenia jedenástej časti sa v Národnom bezpečnostnom úrade a v Slovenskej informačnej službe neuplatňujú.

DVANÁSTA ČASŤ
KONANIE VO VECIACH SLUŽOBNÉHO POMERU


§ 231
Účastníci konania

Účastníkmi konania sú policajti, bývalí policajti alebo pozostalí po policajtoch, ak sa má konať o ich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.50)

§ 232
Orgány, ktoré uskutočňujú konanie

v prvom stupni a rozhodujú v ňom

Konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v ňom minister a nadriadený a ďalšie subjekty, ak to ustanovuje tento zákon (ďalej len "oprávnený orgán").

§ 233
Postup v konaní

(1) Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.

(2) Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

§ 234
Podanie

(1) Ak to ustanovuje tento zákon, je potrebné urobiť podanie písomne a doručiť ho oprávnenému orgánu; inak možno urobiť podanie ústne do písomného záznamu.

(2) Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zjavné, kto ho urobil, akej veci sa týka a čo sa navrhuje.

(3) Oprávnený orgán na požiadanie potvrdí prijatie podania.

§ 235
Začatie konania

(1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo služobného úradu.

(2) Konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu.

(3) Ak sa konanie začína z podnetu ministra alebo nadriadeného, konanie je začaté dňom, keď urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

§ 236
Postúpenie

Ak účastník konania urobí podanie na orgán, ktorý nie je oprávnený vo veci rozhodnúť, tento orgán je povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania.

§ 237
Práva a povinnosti účastníkov konania

(1) Účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania.

(2) Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy.

(3) Oprávnený orgán môže povoliť nahliadnuť do spisov aj iným osobám, ak preukážu právne dôvody svojej požiadavky.

(4) Oprávnený orgán zabezpečí, aby sa nahliadnutím do spisu neporušilo štátne alebo služobné tajomstvo.

§ 238
Dôkazy

(1) Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

(2) Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.

(3) Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.

(4) Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

§ 238a

Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, je oprávnený orgán takýmto rozhodnutím viazaný.

§ 239
Dožiadanie

Ak oprávnený orgán nemôže vykonať procesný úkon sám alebo je to účelné z iných dôvodov, môže o jeho vykonanie požiadať príslušného nadriadeného; dožiadaný nadriadený vykoná tento úkon bezodkladne.

§ 239a

Konanie sa zastaví, ak vzal účastník konania návrh na začatie konania späť alebo ak odpadol dôvod konania začatého z podnetu oprávneného orgánu alebo smrťou účastníka konania.

§ 240
Náklady konania

(1) Náklady konania, ktoré vznikli oprávnenému orgánu, vrátane nákladov spojených s činnosťou poradných komisií hradí služobný úrad. Náklady, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi konania, znáša tento účastník, len ak bol v konaní neúspešný.

(2) Oprávnený orgán nahradí svedkovi hotové výdavky a zárobok, ktorý mu preukázateľne ušiel. Nárok je potrebné uplatniť do troch dní po jeho vzniku, inak zaniká, o čom musí byť svedok poučený.

(3) Náklady spojené s predložením listiny alebo s obhliadkou, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, hradí služobný úrad.

(4) Náhrada hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcom a tlmočníkom sa riadi osobitným predpisom.51)

§ 241
Rozhodnutie

(1) Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením.

(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

(3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

(4) Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.

(5) Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia oprávnený orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania.

(6) Rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné.

(7) Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok. Na výkon rozhodnutia sa vzťahuje osobitný predpis.52)

§ 242
Odvolacie konanie

(1) Proti rozhodnutiu môže policajt podať odvolanie do 15 dní, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia, do ôsmich dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.

(2) Odvolanie môže policajt podať aj proti služobnému hodnoteniu a posudku o služobnej činnosti v lehote 15 dní odo dňa, keď bol s ich obsahom oboznámený.

(3) Odvolanie sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

(4) Ak policajt v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal odvolanie po uplynutí lehoty ustanovenej týmto zákonom alebo nepríslušnému orgánu, predpokladá sa, že ho podal včas a príslušnému orgánu, ak tak urobil najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené.

(5) Oprávnený orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní (ďalej len "odvolací orgán") môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov a policajt o to požiada do l5 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie.

(6) Podanie odvolania nemá odkladný účinok s výnimkou odvolania proti rozhodnutiu

a) o uložení disciplinárneho opatrenia,

b) o náhrade škody,

c) proti služobnému hodnoteniu, ktorým bol policajt hodnotený ako nespôsobilý vykonávať doterajšiu alebo akúkoľvek inú funkciu,

d) lekárskej komisie, ktorým bola policajtovi určená zdravotná klasifikácia.

(7) Oprávnený orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie; ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní odo dňa podania odvolania, predložiť odvolanie spolu so svojím stanoviskom a spisovým materiálom odvolaciemu orgánu na rozhodnutie.

(8) Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.

§ 243
Orgány, ktoré uskutočňujú konanie
v odvolacom konaní a rozhodujú v ňom

(1) Odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

(2) Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť.

(3) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

(4) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

(5) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

§ 244
Rozklad

Proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Pre rozklad a konanie o ňom platia ustanovenia o odvolaní.

§ 245
Obnova konania

(1) Ak sa dodatočne zistia nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli policajtovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, možno na ich návrh právoplatné rozhodnutie preskúmať a na základe toho toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.

(2) Návrh na obnovu konania sa podáva do troch mesiacov odo dňa, keď sa policajt alebo nadriadený dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

(3) V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.

(4) Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad).

(5) Ak sa dôvod obnovy konania týka aj rozhodnutia odvolacieho orgánu, o obnove konania rozhoduje tento orgán; v ostatných prípadoch uskutočňuje obnovu konania oprávnený orgán.

§ 246
Preskúmanie rozhodnutia
mimo odvolacieho konania

(1) Ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi, môže ho minister zmeniť alebo zrušiť.

(2) Minister rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu alebo odvolaciemu orgánu, ktorý ho vydal na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; tieto orgány sú právnym názorom ministra viazané.

(3) Pri preskúmavaní rozhodnutia sa vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže sa preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.

(4) Právoplatné rozhodnutie možno zmeniť, zrušiť alebo zrušiť a vrátiť na nové konanie do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti.

(5) Proti rozhodnutiu vydanému podľa odsekov 1 a 2 možno podať rozklad.

§ 247
Splnomocňovacie ustanovenie

Podrobnosti o konaní vo veciach služobného pomeru ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 248
Preskúmanie rozhodnutia súdom

Policajt môže podať na súde návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vydaného nadriadeným.

TRINÁSTA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA


§ 249
Právne úkony

(1) Právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré tento zákon s takým prejavom spája.

(2) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

(3) Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je viazaný zánik práva alebo povinnosti, sa neprihliada.

(4) Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.

(5) Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak spôsobí jej splnenie zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.

§ 250
Neplatnosť právneho úkonu

(1) Neplatný je právny úkon,

a) ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči zákonu alebo ho obchádza, alebo sa inak prieči záujmom spoločnosti,

b) ktorý urobil nepríslušný nadriadený,

c) ktorý nebol urobený slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne,

d) ktorým sa policajt vopred vzdáva svojich práv,

e) ktorý urobil policajt konajúci v duševnej poruche, ktorá ho robí na tento právny úkon nespôsobilým,

f) ak nemá ten, kto ho urobil, spôsobilosť na právne úkony.

(2) Právny úkon, ktorý nebol urobený formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon.

(3) Ak sa vzťahuje dôvod neplatnosti len na časť právneho úkonu, neplatná je len táto časť, ak z povahy právneho úkonu, z jeho obsahu alebo z okolností, za akých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

§ 251
Bezdôvodné obohatenie

(1) Ak sa bezdôvodne obohatí policajt na úkor majetku zvereného služobným úradom alebo služobný úrad na úkor policajta, musí ten, kto sa bezdôvodne obohatil, bezdôvodné obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

(3) Neprávom vyplatené sumy je policajt povinný vrátiť, ak vedel, alebo z okolností musel predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

(4) Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť policajtovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil výlučne sám. Ak vznikne policajtovi následkom takého neplatného právneho úkonu škoda, služobný úrad je povinný nahradiť ju.

§ 252
Osobný spis

Písomnosti týkajúce sa služobného pomeru policajta sa zakladajú do jeho osobného spisu. Osobný spis policajta vedie služobný úrad.

§ 253
Služobný preukaz

Policajtovi pri vzniku služobného pomeru vystaví služobný úrad služobný preukaz.

§ 254
Premlčanie a zánik práva

(1) Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej v tomto zákone. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči ktorému sa právo uplatňuje, na premlčanie odvoláva; v takom prípade nemožno premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje, priznať.

(2) Právo na náhradu za stratu na služobnom plate podľa § 177 písm. a) a b) a za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z povolania alebo za iné škody na zdraví, právo na náhradu nákladov na výživu pozostalých, príspevok a prídavok k dôchodku sa nepremlčujú; nároky na jednotlivé plnenia z nich vyplývajúce sa však premlčujú v lehotách ustanovených v § 256.

(3) K zániku práva z dôvodu, že nebolo v ustanovenej lehote vykonané, dochádza len v prípadoch uvedených v § 57, 58, § 185 ods. 3, § 192 ods. 4, § 245 a 246; na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta.

(4) Ak policajt uplatní svoje právo a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia lehota počas konania neplynie; to platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré sa vedie konanie na výkon rozhodnutia.

(5) Právo uplatňuje policajt podaním u nadriadeného, nadriadený ho uplatňuje rozhodnutím.

Lehoty a úroky

§ 255

(1) Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.

(2) Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, lehota jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatnou celá dlžná suma, začne plynúť premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenia splátky.

§ 256

(1) Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, premlčujú sa peňažné nároky zo služobného pomeru v lehote troch rokov.

(2) Ak ide o opakujúce sa plnenia, lehota na uplatnenie nárokov na jednotlivé plnenia je tri roky od ich splatnosti.

(3) Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky; začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak nebol uplatnený v lehote troch rokov a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne alebo po požití alkoholu, alebo inej návykovej látky, v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

(4) Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

(5) Ak právo bolo tým, kto je povinný plniť, písomne uznané čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k uznaniu; ak však v uznaní bola uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia lehota od uplynutia tejto lehoty.

(6) Právo zabezpečené obmedzením prevodu nehnuteľností sa premlčuje za desať rokov.

(7) Premlčacia lehota uvedená v odseku 2 platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie rozhodnutím alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia lehota pri jednotlivých splátkach začína plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatnou celá dlžná suma, začne plynúť desaťročná premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.

(8) Úroky a opakujúce sa plnenia právoplatne priznané alebo uznané písomne, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní, sa premlčujú v lehote troch rokov odo dňa ich splatnosti.

§ 257
Zabezpečenie práv a povinností
zo služobného pomeru

(1) Uspokojenie práva služobného úradu možno zabezpečiť rozhodnutím o zrážkach zo služobného príjmu policajta; zrážky zo služobného príjmu nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

(2) Ustanovenie odseku 1 platí aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so služobným príjmom.

(3) Ak vznikne podľa tohto zákona povinnosť

a) policajtovi zaplatiť peňažnú sumu služobnému úradu,

b) služobného úradu zaplatiť peňažnú sumu policajtovi,
môže sa iná osoba alebo právnická osoba (ďalej len "ručiteľ") zaručiť písomným vyhlásením, že toto právo uspokojí, ak tak neurobí sám povinný.

(4) Služobný úrad je povinný kedykoľvek a bezodkladne oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojho práva.

(5) Ručiteľ je povinný právo služobného úradu uspokojiť, ak ho neuspokojí policajt, hoci ho na to služobný úrad vyzval.

(6) Ručiteľ môže proti služobnému úradu uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti služobnému úradu policajt.

(7) Ručiteľ môže uspokojenie práva odoprieť, ak služobný úrad zavinil, že právo nemôže uspokojiť policajt.

(8) Ručiteľ, ktorý právo služobného úradu uspokojil, je oprávnený požadovať od policajta náhradu za plnenie poskytnuté služobnému úradu.

(9) Ustanovenia odsekov 1 až 8 platia rovnako aj pre zabezpečenie práv policajta.

§ 258
Zánik práv a povinností zo služobného pomeru

(1) Uspokojením právo zanikne.

(2) Práva musia byť uspokojené riadne a včas.

(3) Právo treba uspokojiť na mieste na to určenom v rozhodnutí. Ak nie je miesto plnenia určené v rozhodnutí, je ním trvalý pobyt alebo sídlo toho, koho právo sa má uspokojiť.

(4) Ak nie je lehota na uspokojenie práva ustanovená právnym predpisom alebo určená v rozhodnutí, musí sa právo uspokojiť do troch dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.

(5) Ak sa uspokojuje právo prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu, je právo uspokojené v okamihu doručenia plnenia.

(6) Ak to dovoľuje povaha plnenia, možno ho z dôležitých dôvodov dotýkajúcich sa toho, koho právo sa má uspokojiť, zložiť do úschovy, najmä ak odopiera prijať plnenie alebo ak nie je prítomný.

(7) Policajt i služobný úrad sú povinní prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje povahe práva, ktoré sa má uspokojiť.

(8) Ak je policajt alebo služobný úrad povinný uspokojiť viac peňažných pohľadávok a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých, je vyrovnané to právo, o ktorom účastník pri plnení vyhlási, že ho chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením uspokojené právo najskôr splatné.

(9) Ak policajt požiada služobný úrad, aby mohol právo uspokojiť v splátkach, môže mu služobný úrad povoliť splátky, najdlhšie však na dobu šesť rokov, ak to nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Ak ich plní v lehotách určených v rozhodnutí, ide o včasné a riadne plnenie.

(10) Ak policajt neplní niektorú zo splátok v určenej lehote, môže služobný úrad žiadať zaplatenie celého práva len vtedy, ak to bolo určené v právoplatnom rozhodnutí; toto právo však môže služobný úrad použiť najneskoršie do splatnosti najbližšej budúcej splátky.

(11) Ak je rozhodnutím určené plnenie v splátkach a ak chce policajt právo uspokojiť celkom, je služobný úrad povinný plnenie od neho prijať.

(12) Účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí právo druhého účastníka, je v omeškaní.

(13) Účastník, ktorého peňažná pohľadávka sa včas a riadne neuspokojila, môže požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá účastník, ktorý včas a riadne neplnil, za jej stratu, poškodenie alebo zničenie; to neplatí, ak by k tejto škode došlo inak.

(14) K omeškaniu nedôjde, ak druhý účastník včas a riadne ponúknuté plnenie neprijme alebo neposkytne súčinnosť potrebnú na uspokojenie svojho práva. Ak ide o plnenie veci, znáša nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.

(15) Služobný úrad alebo policajt, ktorých právo sa uspokojilo, sú povinní vydať o tom potvrdenie, ak oň požiada ten, kto právo uspokojil.

(16) Ak ten, koho právo sa má uspokojiť, odoprie súčasne s prijatím plnenia vydať o tom písomné potvrdenie, je ten, kto chce právo uspokojiť, oprávnený uspokojenie práva odoprieť.

§ 259
Uplynutie doby

Práva a povinnosti zaniknú uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené.

§ 260
Smrť policajta

(1) Peňažné pohľadávky policajta jeho smrťou nezanikajú; do výšky zodpovedajúcej trojnásobku služobného platu zo služobného pomeru prechádzajú nároky vyplývajúce zo služobného príjmu postupne na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.

(2) Peňažné pohľadávky služobného úradu zanikajú smrťou policajta s výnimkou práva, o ktorom sa právoplatne rozhodlo, a práva na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo po požití alkoholu alebo inej návykovej látky.

§ 261
Osobitné ustanovenie o policajtovi,
ktorý musí mať opatrovníka

Ak ide o právo policajta alebo bývalého policajta, ktorý musí mať opatrovníka, alebo o právo proti nemu, nezapočítava sa do lehoty ustanovenej pre uplatnenie práva doba, po ktorú mu nebol ustanovený opatrovník.

§ 262
Počítanie času

(1) Lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

(2) Posledný deň lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak taký deň v mesiaci nie je, pripadne posledný deň lehoty na posledný deň v mesiaci. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní.

(3) Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Zastúpenie

§ 263

(1) Zastúpenie vzniká na základe plnomocenstva alebo rozhodnutím súdu. Zástupca koná v mene zastúpeného a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

(2) Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právne úkony, ani ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného.

(3) Zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to ustanovené právnym predpisom alebo dohodnuté účastníkmi. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

(4) Ak zástupca prekročí rozsah svojho oprávnenia, je tým zastúpený viazaný, len ak takýto úkon schváli alebo na jeho základe koná.

(5) Na zastúpenie je potrebné písomné splnomocnenie, v ktorom musí byť uvedený rozsah oprávnenia zástupcu; inak je neplatné.

§ 264

Plnomocenstvo zanikne, ak ho zastúpený odvolá alebo ak ho zástupca vypovie. Odvolanie alebo vypovedanie plnomocenstva musí byť písomné, inak je neplatné. Plnomocenstvo zanikne tiež smrťou niektorého z nich. Pre iného ako zástupcu a zastúpeného je zánik plnomocenstva účinný vtedy, keď sa o ňom dozvie. Ak zastúpený zomrie alebo ak zástupca plnomocenstvo vypovie, je zástupca povinný vykonať všetko, čo neznesie odklad, aby zastúpený neutrpel ujmu. Takto vykonané úkony majú právne následky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, ak neodporujú tomu, čo zariadil zastúpený alebo jeho dedič.

§ 265

(1) Súd môže ustanoviť opatrovníka policajtovi, ktorého pobyt nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje záujem služobného úradu. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.

(2) Ak dôjde k stretu záujmov opatrovníka so záujmami zastúpeného alebo k stretu záujmov tých, ktorí sú zastúpení tým istým opatrovníkom, ustanoví súd osobitného opatrovníka.

§ 266
Oznámenie a doručenie rozhodnutia

(1) Rozhodnutie sa oznamuje policajtovi vyhlásením alebo doručením.

(2) Rozhodnutie oznamuje vyhlásením policajtovi spravidla ústne oprávnený orgán.

(3) Rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 sa oznamujú doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou "do vlastných rúk"; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým.

(4) Povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo policajt alebo pozostalý písomnosť prevezme alebo jej prijatie odmietne. Ak sa písomnosť uložená na pošte nevyzdvihla, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia. Na túto lehotu sa nevzťahuje ustanovenie § 262 o počítaní času.

(5) Podľa odsekov 3 a 4 sa postupuje aj pri doručovaní rozhodnutia opatrovníkovi, ak je policajtovi ustanovený.

§ 267
Osobitné spôsoby vykazovania údajov

Ak je to nevyhnutné pre utajenie činnosti alebo totožnosti policajta, alebo plnenia úloh Policajného zboru, môže služobný úrad používať osobitné spôsoby vykazovania údajov pri hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu vrátane devízového hospodárstva, pri priznávaní daní z príjmov zo závislej činnosti fyzických osôb a pri vykazovaní poistného zdravotným poisťovniam, poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti.

§ 267a
Osobitné splnomocnenie

Riaditeľ Slovenskej informačnej služby je splnomocnený upraviť veci uvedené v § 15 ods. 9, § 32 ods. 2, § 45, § 69 ods. 3, § 129 ods. 8, § 146 ods. 10, § 147 ods. 3, § 164 ods. 4 a § 247 interným predpisom.

§ 268
Zaokrúhľovanie výsledných hodnôt

(1) Tam, kde sa podľa ustanovení tohto zákona prizná policajtovi krátená percentuálna sadzba služobného platu, sa táto výsledne zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.

(2) Ak vznikne policajtovi pri výkone štátnej služby nárok na premenlivé príplatky alebo na odmenu za služobnú pohotovosť, zaokrúhľuje sa na desaťkoruny smerom nahor až výsledná hodnota každého príplatku osobitne vyčíslená násobkami percentuálnych sadzieb príslušnej časti služobného platu.

§ 269

Zrušený.


§ 270

Ak je do služobného pomeru prijatý občan, ktorý bol v služobnom pomere policajta
a) Polície Českej republiky, ak ide o službu vykonanú v dobe do 3l. decembra 1992,

b) Federálneho policajného zboru, Zboru hradnej polície alebo Federálnej železničnej polície,

c) Federálnej bezpečnostnej informačnej služby,

d) spravodajských zložiek Federálneho ministerstva obrany,
započíta sa mu dĺžka služby a nároky s tým spojené v rozsahu, akoby túto službu vykonal v Policajnom zbore.

§ 271

(1) Za tehotnú policajtku sa na účely tohto zákona považuje policajtka, ktorá svojmu nadriadenému predložila o tom lekárske potvrdenie.

(2) Za dojčiacu policajtku sa na účely tohto zákona považuje policajtka, ktorá svojho nadriadeného písomne informovala o tejto skutočnosti.

ŠTRNÁSTA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA


Prechodné ustanovenia
§ 272

Dňom účinnosti tohto zákona sa služobný pomer policajta podľa doterajších predpisov považuje za služobný pomer podľa tohto zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak.

§ 273

Podľa doterajších predpisov sa posudzujú nároky vzniknuté zo služobného pomeru do dňa účinnosti tohto zákona a právne úkony týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia služobného pomeru urobené pred jeho účinnosťou a ich právne účinky, aj keď nastanú po tomto dni; to platí aj o lehotách, ktoré začali plynúť pred týmto dňom.

§ 274

Konanie vo veciach služobného pomeru začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona uskutočňujú a o opravných prostriedkoch rozhodujú orgány príslušné podľa tohto zákona a spôsobom ustanoveným v tomto zákone.

§ 275

(1) Policajt, ktorý bol ku dňu účinnosti tohto zákona v služobnom pomere k Policajnému zboru menej ako dva roky, je v služobnom pomere v prípravnej štátnej službe podľa tohto zákona, pričom doba služobného pomeru podľa doterajších predpisov sa považuje za dobu služobného pomeru v prípravnej štátnej službe, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2) Policajt, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona bol v služobnom pomere k Policajnému zboru a nespĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu, je v služobnom pomere v prípravnej štátnej službe podľa tohto zákona až do získania kvalifikačných predpokladov na funkciu, najdlhšie však do 30. júna 2004, ak nie je ďalej uvedené inak.

(3) Ak policajt uvedený v odseku 2 zastáva riadiacu funkciu a v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona si dopĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania požadovaný na jej výkon, môže v tejto funkcii zotrvať, ak riadne pokračuje v štúdiu; v takomto prípade patrí policajtovi aj príplatok za riadenie, ktorý inak nie je súčasťou služobného príjmu policajta v prípravnej štátnej službe (§ 104 ods. 1).

(4) Ustanovenie § 104 ods. 3 sa nevzťahuje na policajta uvedeného v odsekoch 2 a 3, ak jeho služobný pomer trval najmenej dva roky a štúdiom si dopĺňa alebo si začal dopĺňať kvalifikačné predpoklady na funkciu.

(5) Policajta uvedeného v odseku 2 možno previesť alebo preložiť podľa § 35 len na funkciu, na ktorú sú stanovené rovnaké alebo nižšie kvalifikačné predpoklady ako na funkciu, ktorú zastáva; rovnako to platí aj pre policajta uvedeného v odseku 3 pri prevedení alebo pri preložení na inú riadiacu funkciu.

§ 276

(1) Policajt, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona bol v služobnom pomere k Policajnému zboru aspoň dva roky a spĺňa kvalifikačné predpoklady pre funkciu, je v služobnom pomere v stálej štátnej službe podľa tohto zákona.

(2) V stálej štátnej službe je aj policajt, ktorý je zaradený vo funkcii, na ktorú nespĺňa kvalifikačné predpoklady, ale podľa doterajších predpisov mu bola udelená výnimka pre túto funkciu z dôvodu, že bol starší ako 45 rokov a odbornou praxou preukázal na výkon funkcie potrebné znalosti. Výnimka podľa prvej vety sa vzťahuje aj na prevedenie alebo na preloženie policajta na inú funkciu, na ktorú nespĺňa kvalifikačné predpoklady, s podmienkou, že na túto funkciu sú stanovené rovnaké kvalifikačné predpoklady ako na funkciu, ktorú zastával pri zaradení do stálej štátnej služby, a odbornou praxou preukazuje potrebné znalosti aj na výkon tejto funkcie.

(3) Policajta, ktorý ku dňu tohto zákona je v služobnom pomere zaradený v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe a ktorému bola podľa predchádzajúcich predpisov udelená výnimka v dôvodu, že bol starší ako 45 rokov a odbornou prácou preukázal na výkon funkcie potrebné odborné znalosti, možno previesť alebo preložiť na inú funkciu podľa § 35 ods. 6, ak udelená výnimka podľa predchádzajúcich predpisov je porovnateľná so stupňom všeobecného vzdelania požadovaným na funkciu, na ktorú sa má policajt previesť alebo preložiť.

(4) U policajta, ktorý bol prevedený alebo preložený na inú funkciu podľa odseku 3, sa kvalifikačný predpoklad vzdelania považuje za splnený.

(5) Odseky 3 a 4 sa vzťahujú iba na Slovenskú informačnú službu.

§ 276a

(1) Policajt v stálej štátnej službe, ktorý si k 1. júlu 2000 dopĺňa so súhlasom služobného úradu kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania, môže byť ustanovený do funkcie, na ktorú je určený kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania rovnakého stupňa. Podmienka spĺňania kvalifikačnej požiadavky špecializovaného policajného vzdelania na funkciu nie je tým dotknutá.

(2) Ustanovenie policajta do funkcie podľa odseku 1 sa vzťahuje len na čas jeho riadneho štúdia a nemožno ho vykonať opätovne. Policajta, ktorý si prestal dopĺňať kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania podľa odseku 1, nadriadený odvolá z funkcie, do ktorej je ustanovený, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel, a ustanoví ho do funkcie alebo ho vymenuje do funkcie podľa § 33.

§ 276b

Policajt, ktorý je ku dňu 1. júla 2002 ustanovený do funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť a túto spôsobilosť nespĺňa, je povinný si ju doplniť najneskôr do 30. júna 2003. Ak si policajt nedoplní špeciálnu odbornú spôsobilosť v ustanovenej lehote, nadriadený ho odvolá z funkcie najneskôr k poslednému dňu tejto lehoty.

§ 276c

Pri poskytovaní služobného voľna s nárokom na služobný plat policajtovi, ktorý začal pri výkone štátnej služby študovať pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa postupuje podľa predpisov platných do 30. apríla 2004.

§ 276d

Zníženie funkčného platu policajta v prípravnej štátnej službe podľa predpisov platných do 30. apríla 2004 sa dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplatňuje.

§ 277

Policajt, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona je ustanovený do funkcie poslucháča podľa doterajších predpisov, je zaradený do zálohy pre študujúcich policajtov podľa tohto zákona.

§ 278

Policajt, ktorý bol vymenovaný za vyšetrovateľa podľa doterajších predpisov, je určený za vyšetrovateľa podľa tohto zákona.

§ 279

(1) Hodnosti policajtov dosiahnuté podľa doterajších predpisov sa považujú za hodnosti policajtov podľa tohto zákona.

(2) Policajtovi v hodnosti rotný alebo seržant asistent sa ku dňu účinnosti tohto zákona priznáva hodnosť strážmajster.

(3) Policajtovi v hodnosti podporučík alebo mladší inšpektor, ak má vysokoškolské vzdelanie s výnimkou vzdelania získaného bakalárskym štúdiom, sa ku dňu účinnosti tohto zákona priznáva hodnosť poručík.

(4) Hodnosti v druhom druhu hodností, ktoré patrili policajtom zaradeným v službe kriminálnej polície podľa doterajších predpisov, sa považujú za hodnosti podľa tohto zákona.

§ 280

(1) Ak policajt splní dobu výsluhy rokov v hodnosti podľa doterajších predpisov, posudzuje sa, akoby výsluhu rokov v hodnosti splnil podľa tohto zákona.

(2) Ak dňom účinnosti tohto zákona dôjde k rozdielu súčtu funkčného platu a prídavku za výsluhu rokov oproti súčtu funkčného platu, prídavku za výsluhu rokov a príplatku za nevykonávanie podnikateľskej a inej zárobkovej činnosti podľa doterajších predpisov, poskytne sa policajtovi doplatok k služobnému platu vo výške vzniknutého rozdielu. Doplatok sa poskytuje dovtedy, kým sa uvedený rozdiel neodstráni, najdlhšie však do skončenia výkonu funkcie, ktorú začal vykonávať pred účinnosťou tohto zákona.

§ 281

Policajtovi v hodnosti strážmajster sa výkon disciplinárneho opatrenia zníženia hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka dňom účinnosti tohto zákona zruší.

§ 282

Zrušený.


§ 283

Náhrady pri prijatí, preložení alebo prevedení policajta na inú funkciu poskytované policajtovi podľa doterajších predpisov sa poskytujú najdlhšie do troch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.

§ 284

(1) Príspevok za službu, na ktorý vznikol nárok podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona, sa považuje za príspevok podľa tohto zákona, a to vo výške, v akej sa vypláca ku dňu účinnosti tohto zákona.

(2) Príspevok za službu, na ktorý vznikol nárok podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona a nárok naň trvá, avšak sa nevypláca, sa považuje za príspevok podľa tohto zákona zvýšený odo dňa vzniku nároku podľa osobitných predpisov do účinnosti tohto zákona.

(3) Podľa predpisov platných pred dňom účinnosti tohto zákona sa pre nárok na odchodné, úmrtné, príspevok a pre prídavok k dôchodku a jeho výšku podľa tohto zákona započítava doba služby v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch a v Slovenskej informačnej službe, ktorá sa započítala podľa doterajších predpisov.

(4) Pre nárok na príspevok a jeho výšku podľa tohto zákona sa zvýhodnene započítava doba výkonu funkcií osobitnej povahy a osobitného stupňa nebezpečnosti v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch a v Slovenskej informačnej službe, ktorá sa zvýhodnene započítala podľa doterajších predpisov.

(5) Policajtovi, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona bol v služobnom pomere k Policajnému zboru aspoň dva roky a z dôvodu nesplnenia kvalifikačných predpokladov na funkciu bol zaradený do prípravnej štátnej služby, patrí prídavok k dôchodku podľa tohto zákona.

§ 285

(1) Policajtovi, ktorý zložil služobnú prísahu podľa doterajších predpisov, je služobný úrad povinný predložiť na zloženie služobnú prísahu podľa tohto zákona do 15 dní odo dňa, keď tento zákon nadobudne účinnosť. Ak policajt odmietne zložiť služobnú prísahu podľa tohto zákona alebo ak ju zloží s výhradou, skončí sa služobný pomer dňom, v ktorom k odmietnutiu alebo k zloženiu prísahy s výhradou došlo.

(2) Ak policajt nemohol služobnú prísahu zložiť zo závažných dôvodov v lehote ustanovenej v odseku 1, predloží sa mu služobná prísaha po odpadnutí dôvodov, pre ktoré sa mu nemohla predložiť.

(3) Náležitosti súvisiace so skončením služobného pomeru podľa odsekov 1 a 2 sa posudzujú ako pri skončení služobného pomeru uvoľnením podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona.

§ 286

Na policajta, ktorému plynie lehota na skončenie služobného pomeru podľa doterajších predpisov, sa nevzťahujú § 272, 275 až 285.

§ 287

(1) Rodičovskou dovolenkou podľa tohto zákona sa rozumie aj materská dovolenka podľa doterajších predpisov.

(2) Nárok na ďalšiu rodičovskú dovolenku patrí aj policajtke, ktorej dieťa sa narodilo pred dňom účinnosti § 152 až 154.

§ 287a

Ďalší služobný plat podľa § 102 sa uplatní v roku 2001 len v prvom polroku tohto kalendárneho roka.

§ 287b

Týmto zákonom sa preberá právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedený v prílohe č. 4.

Záverečné ustanovenia

§ 288

Zrušujú sa:

1. § 6 a 64 zákona č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii,

2. zákon Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 490/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z., článku V a VI zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 71/1994 Z. z., článku VII zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1996 Z. z.,

3. § 31 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov,

4. § 7 ods. 1 až 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení zákona č. 353/1997 Z. z.,

5. § 24 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 79/1992 Zb. o Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky,

6. § 21 a 22 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe,

7. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 519/1992 Zb. o platových pomeroch príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 94/1993 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 264/1994 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 265/1994 Z. z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 310/1996 Z. z.,

8. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 202/1994 Z. z. o platových pomeroch príslušníkov Železničnej polície Slovenskej republiky v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 57/1997 Z. z.,

9. výnos Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 86/1991 zo 16. decembra 1991, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky (oznámenie č. 567/1991 Zb.) v znení výnosu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 11/1993 (oznámenie č. 67/1993 Z. z.) a výnosu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 55/1994,

10. výnos Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 87/1991 zo 16. decembra 1991 o náležitostiach a náhradách výdavkov poskytovaných príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky v súvislosti s výkonom služby (oznámenie č. 556/1991 Zb.) v znení výnosu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 60/1993 (oznámenie č. 449/1992 Zb.),

11. výnos Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 42/1994 z 27. júla 1994 o podmienkach a rozsahu nárokov na náhradu výdavkov poskytovaných príslušníkom Policajného zboru a vojakom z povolania vojsk Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s výkonom služby (oznámenie č. 224/1994 Z. z.) v znení výnosu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 44/1997 z 2. júna 1997 (oznámenie č.178/1997 Z. z.),

12. výnos Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 5067/1992-60 zo 17. júna 1992 o náležitostiach poskytovaných príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky v súvislosti s výkonom služby (oznámenie č. 355/1992 Zb.),

13. výnos Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 16637/92-60 z 31. decembra 1992 o náhrade cestovných, sťahovacích a iných výdavkov poskytovaných príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky v súvislosti s výkonom služby (oznámenie č. 22/1993 Z. z.),

14. výnos Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 5111/1995-60 z 25. júna 1996, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vo vzťahu k príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (oznámenie č. 192/1996 Z. z.),

15. výnos Ministerstva dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky č. 5370/M-94 zo 17. júla 1994, ktorým sa vykonávajú pre príslušníkov Železničnej polície Slovenskej republiky niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (oznámenie č. 212/1994 Z. z.) v znení výnosu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 5679/M-96 (oznámenie č. 336/1996 Z. z.),

16. výnos Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 5307/M-95 z 22. mája 1995, ktorým sa vykonávajú pre príslušníkov Železničnej polície Slovenskej republiky niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (oznámenie č. 112/1995 Z. z.) v znení výnosu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 351/M-97 z 25. marca 1997 (oznámenie č. 111/1997 Z. z.).

§ 289

Tento zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 1998.

Zákon č. 58/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície nadobudol účinnosť 1. apríla 1999 a stratil účinnosť 31. decembra 1999.

Zákon č. 181/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 58/1999 Z. z. nadobudol účinnosť 1. septembra 1999.

Zákon č. 356/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. januára 2000.

Zákon č. 224/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. augusta 2000.

Zákon č. 464/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. januára 2001.

Zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. júla 2001.

Zákon č. 98/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. marca 2002.

Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. júla 2002.

Zákon č. 422/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. októbra 2002.

Zákon č. 659/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (7. decembra 2002).

Zákon č. 212/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. júla 2003.

Zákon č. 178/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. mája 2004.

Zákon č. 201/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. mája 2004 okrem § 87 ods. 1, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2005.

Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) nadobudol účinnosť 1. júla 2004.

Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. septembra 2004.

Zákon č. 727/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. januára 2005.

Zákon č. 732/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. januára 2005.

Zákon č. 69/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. mája 2005, okrem 4. bodu v čl. V, ktorý nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (26. februára 2005).

Zákon č. 623/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. januára 2006.

v z. Béla Bugár v. r.





1) Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
1a) Napríklad zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1aa) Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.
2) Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3) § 3 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.
4) Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
5) Zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení neskorších predpisov.
6) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb.
7) Zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.
7a) § 11 ods. 7 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
8) Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
9) § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
10) § 7 ods. 3 a § 12 ods. 9 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
10a) Napríklad § 4 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.
10aa) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.
10b) § 4 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
10c) § 20 zákona č. 328/2002 Z. z.
11) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
11a) Štvrtá časť zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
12) § 21 zákona č. 575/2001 Z. z.
12a) § 4 zákona č. 575/2001 Z. z.
13) Napríklad zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov a zákon č. 575/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
13a) § 7 zákona č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve.
13aa) Napríklad zákon č. 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni v znení neskorších predpisov.
13ab) Napríklad § 1 ods. 3 písm. a) a § 2 až 35 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
13ac) Napríklad § 7 ods. 7, § 10 ods. 3 a 14 zákona č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13ad) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
13ae) Zákon č. 96/2002 Z. z.
13af) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.
13b) § 143a Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
13c) § 115 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
14) § 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
14a) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
15) § 14 a 15 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
15a) § 10 ods. 1 Trestného poriadku.
15b) Napríklad § 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
15c) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach, zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov a zákon č. 4/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
16) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
17) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
17a) § 10 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 732/2004 Z. z.
18) Zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
18a) Zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
20) Zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.
21) § 2 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23) Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
24) § 236 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
24a) § 38 zákona č. 328/2002 Z. z.
25) § 99 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
25a) § 59b a 59c zákona č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov.
25b) § 18 až 32 zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
26) § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 283/2002 Z. z.
27) § 7 zákona č. 283/2002 Z. z.
28) § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z.
29) § 13 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z.
30) Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
31) Zákon č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
32) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
33) Zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov.
34) Napríklad zákon č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
34a) § 32 a 33 zákona č. 126/2006 Z. z.
34b) Zákon č. 577/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
34c) Zákon č. 126/2006 Z. z.
35) § 9 zákona č. 328/2002 Z. z.
37) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z.
Zákon č. 4/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
40a) Zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
40b) Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
40c) § 6 zákona č. 328/2002 Z. z.
48a) § 85 zákona č. 328/2002 Z. z.
49) Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
50) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
51) Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 93/2006 Z. z.
52) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.




PREHĽAD
zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,
Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície v znení neskorších predpisov


PRVÁ ČASŤ - SLUŽOBNÝ POMER

Základné ustanovenia § 1 - 5

DRUHÁ ČASŤ - DRUH VZNIK A ZMENA ŠTÁTNEJ SLUŽBY

Druhy štátnej služby § 6
Prípravná štátna služba § 7
Skúšobná doba § 8
Stála štátna služba § 9
Dočasná štátna služba § 10
Kvalifikačné predpoklady na funkciu § 11
Kvalifikačný predpoklad vzdelania § 12
Kvalifikačná požiadavka policajného vzdelania § 13
Podmienky prijatia a prijímacie konanie § 14 - 15
Vznik služobného pomeru § 16
Služobná prísaha § 17
Príbuzenské a iné obdobné vzťahy policajtov v štátnej službe § 18
Služobná rovnošata § 19
Hodnosti § 20
Vymenovanie do hodnosti a povýšenie do hodnosti § 21 - 23
Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti § 24
Návrh na vymenovanie do hodnosti generála § 25
Prepožičanie hodnosti § 26
Služobné hodnotenie § 27 - 32
Ustanovenie do funkcie, vymenovanie do funkcie a odvolanie z funkcie § 33
Určenie za vyšetrovateľa § 34
Prevedenie na inú funkciu a preloženie na inú funkciu § 35
Prevelenie § 36
Povolanie § 36a
Služobná cesta § 37 - 38
Poverenie zastupovaním alebo výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie § 39
Zaradenie do zálohy § 40 - 45
Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby § 46

TRETIA ČASŤ - SLUŽOBNÁ DISCIPLÍNA A DISCIPLINÁRNA PRÁVOMOC

Služobná disciplína § 47
Základné práva a povinnosti policajta § 48
Majetkové priznanie § 48a
Základné povinnosti nadriadeného § 49
Disciplinárna právomoc § 50
Disciplinárne odmeny § 51
Disciplinárne previnenie § 52
Disciplinárne opatrenia § 53
Výčitka § 54
Ukladanie disciplinárnych opatrení § 55 - 60
Zahladenie disciplinárneho opatrenia § 61
Evidencia disciplinárnych opatrení § 62
Použitie ustanovení osobitných predpisov § 63

ŠTVRTÁ ČASŤ - ČAS SLUŽBY, DOVOLENKA A ČAS ODPOČINKU

Dĺžka základného času služby v týždni § 64
Rozvrhnutie základného času služby v týždni § 65
Nepretržitý odpočinok medzi dvoma službami a v týždni § 66
Prestávky v službe § 67
Služba vykonávaná nad základný čas služby v týždni, v deň nepretržitého odpočinku v týždni a vo sviatok § 68
Služobná pohotovosť § 69
Dĺžka dovolenky § 70
Vznik nároku na dovolenku § 71
Čas výkonu štátnej služby pre vznik nároku na dovolenku § 72
Nástup, čerpanie a prerušenie dovolenky § 73 - 74
Služobný plat za čas dovolenky § 75
Vplyv skončenia služobného pomeru na dovolenku § 76
Dodatková dovolenka § 77 - 78
Služobné voľno § 79
Prekážky v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu § 80
Dôležité osobné prekážky v štátnej službe § 81
Dôležité osobné prekážky v štátnej službe v súvislosti so štúdiom
pri výkone štátnej služby § 82
Zrušený § 82a
Služobné voľno bez nároku na služobný plat § 83

PIATA ČASŤ - PLATOVÉ NÁLEŽITOSTI A ĎALŠIE NÁLEŽITOSTI

Služobný príjem, služobný plat a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť § 84
Funkčný plat § 85
Prídavok za výsluhu rokov § 86
Hodnostný príplatok § 87
Osobitný príplatok § 88
Príplatok za riadenie § 89
Príplatok za zastupovanie alebo za výkon dočasne neobsadenej riadiacej funkcie § 90
Osobný príplatok § 91
Príplatok za štátnu službu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach § 92
Príplatok za prípravu policajta čakateľa § 93
Príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa alebo služobného koňa § 94
Príplatok za starostlivosť a vedenie služobného cestného vozidla alebo služobného motorového člna § 95
Príplatok za výkon potápačskej činnosti § 96
Príplatok za zmennosť § 97
Príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni § 98
Príplatok za štátnu službu v noci § 99
Príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu § 100
Príplatok za štátnu službu vo sviatok § 101
Ďalší služobný plat § 102
Odmena § 102a
Peňažná náhrada za služobnú pohotovosť § 103
Služobný príjem v prípravnej štátnej službe § 104
Služobný príjem v dočasnej štátnej službe § 105
Splatnosť služobného príjmu § 106
Výplata služobného príjmu § 107
Zrážky zo služobného príjmu § 108
Služobný príjem počas vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí
alebo pri vyslaní na denné štúdium v zahraničí § 109
Náhrada výdavkov § 110 - 111
Stravné § 112
Náhrady výdavkov pri prijatí alebo pri preložení na inú funkciu § 113
Náhrady pri presťahovaní § 114
Náhrada výdavkov za používanie cestných vozidiel pri služobných cestách § 115
Náhrada cestovných výdavkov do škôl a kurzov § 116 - 117
Náhrady výdavkov pri preventívnej rehabilitácii § 118
Náhrada výdavkov pri zahraničných služobných cestách
a pri cestách do škôl a kurzov v zahraničí § 119
Poistenie liečebných nákladov v zahraničí § 120
Náhrada výdavkov za cestu na návštevu rodiny § 121
Stravné v cudzej mene § 122
Vreckové a náhrada potrebných vedľajších výdavkov § 123
Náhrada výdavkov za pohonné látky § 124
Vylúčenie súbehu náhrad poskytovaných v slovenskej mene § 125
Zahraničné služobné cesty vykonávané na základe dohody
o vzájomnej výmene policajtov § 126
Náhrady cestovných výdavkov pri vysielaní policajta na štúdium do škôl a kurzov
v zahraničí § 127
Náhrady cestovných výdavkov a stravného poskytovaného policajtovi v cudzej mene v súvislosti
s výkonom pasovej kontroly alebo sprevádzania vlaku alebo v zmiešanej hliadke na území cudzieho štátu § 128
Naturálne náležitosti § 129
Spoločné ustanovenia § 130 - 134

ŠIESTA ČASŤ - BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI VÝKONE ŠTÁTNEJ SLUŽBY

Bezpečnosť a ochrana zdravia § 135 - 140

SIEDMA ČASŤ - STAROSTLIVOSŤ O POLICAJTOV

Podmienky výkonu štátnej služby § 141
Získavanie a zvyšovanie vzdelania policajtov § 142
Úhrada nákladov vynaložených na získanie alebo na zvýšenie vzdelania § 143
Úschova zvrškov § 144
Zdravotná starostlivosť § 145
Špecifická zdravotná starostlivosť § 145a - 145b
Preventívna rehabilitácia § 146
Osobitné podmienky výkonu štátnej služby policajtiek § 147 - 151
Materská dovolenka a rodičovská dovolenka § 152 - 153
Materská dovolenka a rodičovská dovolenka v osobitných prípadoch § 154 - 155
Prestávky na dojčenie § 156
Spoločné ustanovenia § 157 - 158

ÔSMA ČASŤ - NÁHRADA ŠKODY

Povinnosti služobného úradu a policajta § 159
Všeobecná zodpovednosť policajta § 160 - 161
Zodpovednosť za nesplnenie povinností na odvrátenie škody § 162 - 163
Osobitná zodpovednosť § 164 - 165
Rozsah a spôsob náhrady škody § 166 - 172
Všeobecná zodpovednosť služobného úradu § 173
Zodpovednosť služobného úradu pri služobných úrazoch
a chorobách z povolania § 174 - 176
Rozsah a spôsob náhrady škody § 177
Zrušené § 178 - 184
Zodpovednosť služobného úradu za škodu na odložených veciach § 185
Zodpovednosť služobného úradu za vecnú škodu § 186
Spoločné ustanovenia o zodpovednosti služobného úradu za škodu § 187 - 188
Výkon štátnej služby a priama súvislosť s ním § 188a

DEVIATA ČASŤ - SKONČENIE SLUŽOBNÉHO POMERU

Druhy skončenia služobného pomeru § 189
Zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe § 190
Uvoľnenie § 191
Prepustenie § 192 - 194
Zákaz prepustenia § 195 - 196
Skončenie služobného pomeru stratou hodnosti § 197
Skončenie služobného pomeru v dočasnej štátnej službe § 198
Skončenie služobného pomeru zákazom činnosti výkonu funkcie policajta § 198a
Posudok o služobnej činnosti a potvrdenie o zamestnaní § 199

DESIATA ČASŤ - PRIESKUMNÉ KONANIE A PRÍSPEVOK NA POISTENIE V NEZAMESTNANOSTI

Zrušené § 200 - 221
Lekárska posudková činnosť § 222
Prieskumné konanie § 223
Zrušený § 224

JEDENÁSTA ČASŤ - ČINNOSŤ ODBOROVÝCH ORGÁNOV V ŠTÁTNEJ SLUŽBE

Činnosť odborových orgánov § 225 - 230

DVANÁSTA ČASŤ - KONANIE VO VECIACH SLUŽOBNÉHO POMERU

Účastníci konania § 231
Orgány, ktoré uskutočňujú konanie v prvom stupni a rozhodujú v ňom § 232
Postup v konaní § 233
Podanie § 234
Začatie konania § 235
Postúpenie § 236
Práva a povinnosti účastníkov konania § 237
Dôkazy § 238 - 238a
Dožiadanie § 239 - 239a
Náklady konania § 240
Rozhodnutie § 241
Odvolacie konanie § 242
Orgány, ktoré uskutočňujú konanie v odvolacom konaní a rozhodujú v ňom § 243
Rozklad § 244
Obnova konania § 245
Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania § 246
Splnomocňovacie ustanovenie § 247
Preskúmanie rozhodnutia súdom § 248

TRINÁSTA ČASŤ - SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Právne úkony § 249
Neplatnosť právneho úkonu § 250
Bezdôvodné obohatenie § 251
Osobný spis § 252
Služobný preukaz § 253
Premlčanie a zánik práva § 254
Lehoty a úroky § 255 - 256
Zabezpečenie práv a povinností zo služobného pomeru § 257
Zánik práv a povinností zo služobného pomeru § 258
Uplynutie doby § 259
Smrť policajta § 260
Osobitné ustanovenie o policajtovi, ktorý musí mať opatrovníka § 261
Počítanie času § 262
Zastúpenie § 263 - 265
Oznámenie a doručenie rozhodnutia § 266
Osobitné spôsoby vykazovania údajov § 267
Osobitné splnomocnenie § 267a
Zaokrúhľovanie výsledných hodnôt § 268
Zrušený § 269
§ 270 - 271

ŠTRNÁSTA ČASŤ - PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Prechodné ustanovenia § 272 - 287b
Záverečné ustanovenia § 288 - 289

Príloha č. 1 - CHARAKTERISTIKA PLATOVÝCH TRIED

Príloha č. 2

Príloha č. 3 - ZOZNAM ČINNOSTÍ, PRI KTORÝCH VÝKONE PATRÍ PRÍPLATOK ZA ŠTÁTNU SLUŽBU V SŤAŽENÝCH A ZDRAVIU ŠKODLIVÝCH PODMIENKACH

Príloha č. 4 - ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV
A EURÓPSKEJ ÚNIE



Príloha č. 1
k zákonu č. 73/1998 Z. z.

CHARAKTERISTIKA PLATOVÝCH TRIED


1. PLATOVÁ TRIEDA

Kvalifikačný predpoklad: úplné stredné vzdelanie

Rutinné odborné činnosti podľa presných postupov a pokynov s bežnou psychickou a fyzickou záťažou, s pracovnými vzťahmi v rámci jedného pracovného kolektívu.

2. PLATOVÁ TRIEDA

Kvalifikačný predpoklad: úplné stredné vzdelanie

Samostatné rutinné opakujúce sa činnosti s premenlivými informáciami, zvládnuteľné v rámci existujúcich štandardov alebo zaužívaného postupu s presne stanovenými výstupmi, so zodpovednosťou za výsledky práce ovplyvňujúce činnosť základného pracovného kolektívu. Zabezpečovanie časti zverenej agendy vyžadujúce koordináciu prác v rámci služobného úradu.

3. PLATOVÁ TRIEDA

Kvalifikačný predpoklad: úplné stredné vzdelanie

Odborné činnosti pri príprave rozhodnutí alebo pri príprave správneho konania alebo samostatný výkon agend spravidla s novými premenlivými informáciami s väzbami aj mimo súboru vykonávaných činností, ktoré sa spracúvajú podľa zásadných postupov, alebo riadenia čiastkových úsekov, činnosti vyžadujúce spoluprácu v rámci služobného úradu i mimo neho, so zodpovednosťou za výsledky činnosti s dôsledkami na iné úseky v rámci služobného úradu.

4. PLATOVÁ TRIEDA

Kvalifikačný predpoklad: úplné stredné vzdelanie

Samostatné odborné činnosti alebo samostatný výkon ucelených agend s rozhodovacou právomocou, riadenie a organizácia rámcových úsekov, činnosti spojené s požiadavkou voľby správneho postupu z viacerých možných riešení, s novými premenlivými informáciami, ktoré sa vykonávajú podľa metodických predpisov s presne stanovenými výstupmi so zodpovednosťou za rozhodnutia a výsledky práce s dôsledkami na úseky v rámci služobného úradu i mimo neho.

5. PLATOVÁ TRIEDA

Kvalifikačný predpoklad: úplné stredné vzdelanie, vyššie odborné vzdelanie

Samostatné odborné činnosti, riadenie a organizácia rámcových úsekov, prípadne činnosti, ktoré sú dôležitou súčasťou širších procesov a javov, vyžadujúce spoluprácu pri riešení rôznorodých úloh vnútri organizácie s dôsledkami na organizačné útvary vlastnej organizácie aj mimo vlastnej organizácie; analytická a hodnotiaca činnosť pri príprave podkladov na rozhodovanie; príprava rozhodnutí na koordináciu a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom úseku služobných úradov; príprava rozhodnutí v druhom stupni správneho konania vrátane účasti na kontrole.

6. PLATOVÁ TRIEDA

Kvalifikačný predpoklad: bakalárske vzdelanie, vysokoškolské vzdelanie

Samostatné odborné činnosti vykonávané podľa individuálne stanovených postupov vopred neurčeným spôsobom, koordinácia a riadenie určených častí zložitých systémov vyžadujúce špeciálne konzultácie a osobitné podklady, systémové činnosti so samostatným výberom postupov a spôsobov riešení majúce dôsledky na viaceré subjekty; samostatné spracovanie rozhodnutí a výkon kontroly; riadenie, koordinácia a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom okruhu služobných úradov; rozhodovanie v druhom stupni správneho konania.

7. PLATOVÁ TRIEDA

Kvalifikačný predpoklad: vysokoškolské vzdelanie

Samostatné odborné špecializované činnosti spočívajúce najmä v analytickej činnosti, vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov na rozhodnutia v otázkach patriacich do rozsahu kompetencie ústredného orgánu; samostatné odborné špecializované činnosti s rozsiahlymi väzbami medzi rôznymi úsekmi činnosti; výkon individuálnych technických a technologických vysoko odborných činností; tvorba opatrení v príslušnom odbore s celospoločenským dosahom; kontrolná a inšpekčná činnosť vrátane vydávania rozhodnutí; tvorba právnych predpisov podľa zákonných splnomocnení s regionálnou pôsobnosťou; tvorba a koordinácia koncepcií a programov rozvoja s dôsledkami na územie okresu.

8. PLATOVÁ TRIEDA

Kvalifikačný predpoklad: vysokoškolské vzdelanie

Vysoko špecializované odborné činnosti alebo zložité analytické činnosti, ktorých výsledkom sú riešenia zásadného charakteru; koncepčné alebo metodické činnosti na úrovni ústredného orgánu; koordinácia úsekov a častí zložitých systémov na úrovni ústredného orgánu; kontrolná a inšpekčná činnosť s celospoločenským dosahom; riadenie a koordinácia komplexu zložitých systémov s rozsiahlymi vnútornými aj vonkajšími väzbami; normotvorná činnosť vo vymedzenej oblasti na úrovni ústredného orgánu; koncepčná, systémová činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami na územie kraja.

9. PLATOVÁ TRIEDA

Kvalifikačný predpoklad: vysokoškolské vzdelanie

Tvorba štátnej politiky v príslušnej oblasti na úrovni ústredného orgánu, koordinácia celoštátneho alebo medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom; koncepčná a normotvorná činnosť zásadných legislatívnych opatrení (zákonov) na ústrednom orgáne; riadenie, organizácia a koordinácia najzložitejších systémov s veľmi vysokým počtom rôznych spôsobov riešenia.


Príloha č. 2
k zákonu č. 73/1998 Z. z.

PRVÁ ČASŤ

POLICAJNÝ ZBOR


1. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Funkcia                               Percentuálny podiel príplatku
                                      za riadenie mesačne
--------------------------------------------------------------------

1.01. prezident Policajného zboru, generálny riaditeľ sekcie 30 % až 57 %

1.02. riaditeľ úradu, viceprezident Policajného zboru,
zástupca generálneho riaditeľa sekcie 20 % až 46 %

1.03. riaditeľ odboru, zástupca riaditeľa úradu 15 % až 40 %

1.04. vedúci samostatného oddelenia, zástupca riaditeľa odboru 10 % až 32 %

1.05. vedúci oddelenia, zástupca vedúceho oddelenia 7 % až 26 %

2. Akadémia Policajného zboru, organizácie a zariadenia riadené Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky

Funkcia                               Percentuálny podiel príplatku
                                      za riadenie mesačne
--------------------------------------------------------------------


2.01. rektor Akadémie Policajného zboru 20 % až 45 %

2.02. riaditeľ (vedúci ) organizácie a zariadenia, prorektor Akadémie Policajného zboru 15 % až 38 %

2.03. vedúci katedry, zástupca riaditeľa (vedúceho) organizácie a zariadenia,
vedúci predmetovej skupiny, vedúci oddelenia 8 % až 26 %

3. Výkonné útvary Policajného zboru


Funkcia                               Percentuálny podiel príplatku
                                      za riadenie mesačne
--------------------------------------------------------------------


3.01. riaditeľ krajského riaditeľstva 20 % až 45 %

3.02. riaditeľ okresného riaditeľstva, zástupca riaditeľa krajského riaditeľstva 15 % až 42 %

3.03. riaditeľ odboru krajského riaditeľstva, zástupca riaditeľa okresného riaditeľstva 10 % až 36 %

3.04. riaditeľ odboru okresného riaditeľstva, zástupca riaditeľa odboru krajského riaditeľstva,
riaditeľ základného útvaru 9 % až 33 %

3.05. zástupca riaditeľa odboru okresného riaditeľstva,
vedúci samostatného oddelenia 7 % až 31 %

3.06. vedúci oddelenia, skupiny 5 % až 27 %

DRUHÁ ČASŤ

ZBOR VÄZENSKEJ A JUSTIČNEJ STRÁŽE


1. Generálne riaditeľstvo

Funkcia                               Percentuálny podiel príplatku
                                      za riadenie mesačne
--------------------------------------------------------------------


1.01. generálny riaditeľ zboru 30 % až 57 %

1.02. námestník generálneho riaditeľa zboru 20 % až 46 %

1.03. riaditeľ (náčelník) odboru, riaditeľ Útvaru sociálneho zabezpečenia 15 % až 37 %

1.04. vedúci samostatného úseku, vikár, zástupca riaditeľa (náčelníka) odboru 10 % až 30 %

1.05. vedúci oddelenia, vedúci (skupiny) úseku 7 % až 26 %

2. Ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených


Funkcia                               Percentuálny podiel príplatku
                                      za riadenie mesačne
--------------------------------------------------------------------


2.01. riaditeľ ústavu (nemocnice) 15 % až 45 %

2.02. zástupca riaditeľa ústavu (nemocnice) 10 % až 30 %

2.03. riaditeľ (vedúci) účelového zariadenia zboru 6 % až 27 %

2.04. vedúci (náčelník) oddelenia, zástupca vedúceho (náčelníka) oddelenia, vedúci skupiny (úseku) 5 % až 22 %

TRETIA ČASŤ

NÁRODNÝ BEZPEČNOSTNÝ ÚRAD A SLOVENSKÁ INFORMAČNÁ SLUŽBA



Funkcia                               Percentuálny podiel príplatku
                                      za riadenie mesačne
--------------------------------------------------------------------


1.01. riaditeľ, námestník riaditeľa, riaditeľ sekcie, riaditeľ priamo riadeného odboru 30 % až 57 %

1.02. zástupca riaditeľa sekcie, zástupca riaditeľa priamo riadeného odboru 20 % až 46 %

1.03. riaditeľ odboru, vedúci samostatného oddelenia, vedúci oddelenia, vedúci zariadenia 15 % až 40 %

1.04. zástupca riaditeľa odboru, zástupca vedúceho samostatného oddelenia,
zástupca vedúceho oddelenia, zástupca vedúceho zariadenia 10 % až 32 %

1.05. vedúci skupiny 5 % až 26 %

ŠTVRTÁ ČASŤ

ŽELEZNIČNÁ POLÍCIA


1. Generálne riaditeľstvo Železničnej polície


Funkcia                               Percentuálny podiel príplatku
                                      za riadenie mesačne
--------------------------------------------------------------------


1.01. generálny riaditeľ 30 % až 57 %

1.02. námestník generálneho riaditeľa 20 % až 46 %

1.03. riaditeľ odboru generálneho riaditeľstva 15 % až 37 %

1.04. zástupca riaditeľa odboru generálneho riaditeľstva 10 % až 30 %

1.05. vedúci samostatného oddelenia generálneho riaditeľstva 7 % až 26 %

1.06. vedúci oddelenia generálneho riaditeľstva 5 % až 22 %

2. Oblastné správy Železničnej polície


Funkcia                               Percentuálny podiel príplatku
                                      za riadenie mesačne
--------------------------------------------------------------------


2.01. riaditeľ oblastnej správy 18 % až 42 %

2.02. zástupca riaditeľa oblastnej správy 15 % až 37 %

2.03. vedúci oddelenia 7 % až 25 %

2.04. zástupca vedúceho oddelenia, vedúci skupiny 5 % až 20 %

3. Odbory Železničnej polície


Funkcia                               Percentuálny podiel príplatku
                                      za riadenie mesačne
--------------------------------------------------------------------


3.01. riaditeľ odboru 15 % až 35 %

3.02. zástupca riaditeľa odboru 10 % až 25 %

3.03. vedúci oddelenia 7 % až 22 %

3.04. zástupca vedúceho oddelenia, vedúci skupiny 5 % až 15 %



Príloha č. 3
k zákonu č. 73/1998 Z. z.

ZOZNAM ČINNOSTÍ, PRI KTORÝCH VÝKONE PATRÍ PRÍPLATOK ZA ŠTÁTNU SLUŽBU
V SŤAŽENÝCH A ZDRAVIU ŠKODLIVÝCH PODMIENKACH


I. SKUPINA

A. Profesionálne infekcie

1. Vyšetrovanie a ošetrovanie chorých na infekčné choroby a nosičov choroboplodných zárodkov v organizáciách alebo v zariadeniach na liečenie ostatných nákaz.

2. Odber biologického materiálu u chorých na infekčné choroby spôsobené ostatnými nákazami a nosičov choroboplodných zárodkov vrátane spracovania týchto materiálov v laboratóriách.

3. Manipulácia s bielizňou pred dezinfekciou v ambulantných a lôžkových zariadeniach na liečenie ostatných nákaz.

4. Činnosť v mikrobiologických, imunologických a ďalších laboratóriách na diagnostiku ostatných nákaz vrátane dekontaminácie a umývania skla.

5. Profesionálne vyšetrovanie epidemiologické, epizootologické, zoologické, entomologické a ekologické vrátane vykonávania a kontroly opatrení v ohnisku ostatných nákaz.

6. Vyšetrovanie a ošetrovanie vrátane odberu a spracovania biologického materiálu u pacientov na jednotkách intenzívnej starostlivosti, koronárnych jednotkách, resuscitačných oddeleniach a im na roveň postavených lôžkových zariadeniach.

7. Ošetrovanie a vyšetrovanie vrátane odberu a spracovania biologického materiálu spravidla na lôžkových oddeleniach s ťažkými, imobilnými alebo dlhodobo na lôžko pripútanými pacientmi, ako sú napríklad chorí po prekonanom ikte, s ťažkými popáleninami, gerontopsychiatrickí pacienti, ťažké chirurgické, traumatologické a ortopedické prípady, chorí v liečebniach pre dlhodobo chorých a podobne.

8. Manipulácia s bielizňou pred jej dezinfekciou vo všetkých ambulanciách a lôžkových zariadeniach, kde dochádza k značnej kontaminácii bielizne infekčným materiálom, krvou a iným biologickým materiálom.

9. Prevoz infekčne chorých vrátane dezinfekcie vozidiel.

10. Ošetrovanie a vyšetrovanie vrátane odberu a spracovania biologického materiálu u chorých na kožné choroby bakteriálneho, mykotického alebo parazitárneho pôvodu vrátane manipulácie s kontaminovanou bielizňou.

11. Vybrané činnosti v organizáciách alebo v zariadeniach, v ktorých sa obvykle poskytuje príplatok vyššieho stupňa, pri ktorých nedochádza k stálemu (opakovanému) a priamemu styku s pacientmi alebo s biologickým materiálom, avšak tento kontakt nemožno vylúčiť. Údržbárske, pomocné a administratívne činnosti, odvoz odpadkov, upratovacie činnosti a podobne.

12. Vybrané činnosti v organizáciách alebo v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva hemodialýza, a ďalej vybrané činnosti na pooperačných izbách, pri ktorých nedochádza k stálemu (opakovanému) a priamemu styku s pacientmi alebo s biologickým materiálom, avšak tento kontakt nemožno vylúčiť (napríklad komplexná údržba zdravotníckej techniky, demineralizačná stanica a podobne, práce diétnych sestier spojené s prípravou a manipuláciou so stravou vrátane prevažovania zvyškov stravy u pacientov s bilančnými diétami, poradenská a psychologická služba vrátane spracovania písomných materiálov v hemodialyzačných oddeleniach, umývanie riadu a upratovacie činnosti na týchto pracoviskách a podobne).

13. Laboratórne spracovanie biologických materiálov z gastroenterologických pracovísk, t. j. najmä krvi, žalúdočného a duodenálneho obsahu, žlče, pankreasovej šťavy, stolice a tkanivových biopsií vrátane pomocných, obslužných a upratovacích činností na týchto pracoviskách.

14. Zvoz infekčného materiálu (napríklad do laboratórií) vrátane prípravných a pomocných činností s tým spojených, ako i dezinfekcia dopravných prostriedkov.

15. Výskumné a rutinné činnosti vrátane diagnostických činností pri nemikrobiologických vyšetreniach a analýzach chemických, biochemických, histologických, biofyzikálnych, hematologických, toxikologických, imunologických a iných v laboratóriách na spracovanie biologického materiálu, pričom je riziko kontaminácie tohto materiálu patogénnymi mikroorganizmami a ich toxínmi (napríklad činnosti spojené so spracovaním krvi akejkoľvek proveniencie, tkanív, buniek, stolice, hnisu, mozgomiechového moku, punktátov, sekrétov, exkrétov a podobne, ale aj biologických odpadových vôd).

16. Činnosti spojené so sústavným vykonávaním odberov krvi a ďalších biologických materiálov.

17. Pomocné a laboratórne činnosti na anatomických, patologicko-anatomických súdnolekárskych pracoviskách a na ďalších podobných pracoviskách, pri ktorých nedochádza k pravidelnému (opakovanému) a priamemu styku s telami mŕtvych.

18. Odbery materiálov z mŕtvych tiel a kadáverov.

19. Vykonanie dezinsekcie, dezinfekcie a deratizácie a kontrola ich vykonávania.

20. Činnosti v mechanicko-biologickej čistiacej stanici odpadových vôd.

21. Činnosti v spaľovniach pevných odpadov.

22. Čistenie žúmp, kalových nádrží a ďalších zariadení na tuhý a tekutý odpad bez vstupu do kalového priestoru vrátane odberov vzoriek týchto materiálov na laboratórne vyšetrenie.

B. Ionizujúce žiarenie a iné elektromagnetické žiarenie

1. Preprava rádioaktívnych látok, napríklad rádiofarmák, rádioaktívnych surovín, jadrového paliva v transportných obaloch.

2. Štrukturálna a spektrálna analýza látok rtg. žiarením, neutrónmi a elektrónmi na difraktometroch, spektrometroch a röntgenofluorescenčných analyzátoroch.

3. Nedeštruktívna priemyselná gamadefektoskopia vykonávaná výlučne na stabilných defektoskopických pracoviskách pomocou rtg. prístrojov a uzavretých gama žiaričov.

4. Činnosti na priemyselných pracoviskách s uzavretými rádioaktívnymi žiaričmi mimo kontrolovaného pásma, montáž, demontáž a dozimetrická kontrola priemyselných rádioizotopových indikačných zariadení.

5. Činnosti na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi vykonávané mimo kontrolovaného pásma pracoviska.

6. Pranie ochranných pracovných odevov a bielizne z pracovísk s rádioaktívnymi látkami a manipulácia s touto bielizňou a odevami pred praním.

7. Činnosti pri výskume a overovaní nových metód na meranie ionizujúceho žiarenia, činnosti pri ciachovaní a kalibrácii dozimetrických prístrojov.

8. Činnosti na stomatologických röntgenových pracoviskách pri snímkovaní pacientov.

9. Činnosti pri snímkovaní pacientov na rádiodiagnostických pracoviskách vykonávané výlučne z obsluhovne pomocou diaľkovo ovládaných rtg. prístrojov bez prítomnosti vyšetrujúceho vo vyšetrovni.

10. Činnosti na rádioterapeutických pracoviskách pri používaní rtg. prístrojov, uzavretých rádioaktívnych žiaričov a lineárnych urýchľovačov vykonávané výlučne z obsluhovne pomocou diaľkovo ovládaných prístrojov.

11. Činnosť kvalifikovaného experta pri dozore, kontrole a meraní na rizikových pracoviskách zaradených do I. skupiny.

12. Činnosti s lasermi triedy II a nižšej používanými na chirurgické zákroky.

13. Činnosti pri dozore, kontrole a meraní laserov.

14. Činnosti s impulznými typmi laserov vysokých a veľmi vysokých výkonov, napríklad v rádiolokácii, pri geodetických a geofyzikálnych meraniach, analýzach mikroskopicky malých vzoriek, zábleskovej fotolýze, základnom výskume a pri ďalších špecializovaných činnostiach s podmienkou použitia prostriedkov na ochranu zdravia prevyšujúcich triedu III a) hygienických smerníc pre činnosti s lasermi.

15. Činnosti pri dozore, kontrole a meraní elektromagnetického žiarenia s vysokou a veľmi vysokou frekvenciou.

C. Chemické karcinogény

1. Obsluha sterilizátorov na plyn (etylénoxid, formaldehyd).

2. Rutinné a výskumné činnosti spojené s prípravou a aplikáciou cytostatík na pracoviskách, kde chemoterapia je výnimočnou liečebnou disciplínou. Týka sa to prípravy (riedenie) cytostatík, ako aj ošetrovania pacientov liečených cytostatikami a manipulácie s bielizňou a exkrétmi týchto pacientov, ktoré sú kontaminované biodegradačnými alebo aktivovanými bioproduktmi liečby cytostatikami.

3. Rutinné a výskumné činnosti, pri ktorých sa používajú látky typu akrylonitril, dyazometán, epichlórhydrín, etylénoxid a podobne.

D. Chemické škodliviny

1. Odber a spracovanie materiálu na biologické expozičné testy.

2. Vykonávanie dozoru na pracoviskách, sledovanie zdravotného stavu a odber s následným spracovaním vzoriek ovzdušia v laboratóriách, najmä na určenie chemických zlúčenín a prašnosti a ich vplyvu na zdravie.

3. Vykonávanie dozoru nad činnosťami vykonávanými na pracoviskách s výskytom chemických škodlivín a prašnosti, ak sú tieto činnosti zaradené do kategórie 2 a vyššej, v zmysle pokynu č. 13/1986 Vestníka Ministerstva zdravotníctva SSR na vykonávanie hygienického dozoru na pracoviskách a vyhlasovanie rizikových prác.

4. Činnosti anestéziologických tímov pri poskytovaní celkovej anestézie pri anestéziách plynnými anestetikami alebo parami kvapalných anestetík (napríklad galotan, éter, oxid dusný, cyklopropán) a ďalšie činnosti na anestéziologicko-resuscitačných oddeleniach pri poskytovaní anestézie.

5. Činnosti v toxikologickom, chemickom, fyzikálno-chemickom a biologickom alebo v inom skúšobnom laboratóriu pri kvalitatívnych a kvantitatívnych rozboroch vrátane prípravy vzoriek na analýzu za predpokladu, že analyzovaná látka je pre človeka zvlášť nebezpečná a z tohto dôvodu činnosť s ňou vyžaduje vysokú odbornosť a dodržiavanie náročných preventívnych opatrení vrátane používania obmedzujúcich osobných ochranných pracovných prostriedkov (napríklad chemické analýzy takých zlúčenín v laboratóriách na kontrolu liečiv, chemické analýzy látok neznámeho zloženia, pri ktorých možno dôvodne predpokladať, že majú vlastnosti takých zlúčenín, chemické analýzy cytostatík, hadích jedov, hormónov, substancií antibiotík, živých vakcín a podobne)

6. Činnosti spojené s priamym kontaktom s nevytvrdenými živicami (akrylátmi), so vznikom prašnosti ťažkých kovov a prašnosti oxidu kremičitého pri čistení zdrsňovaním.

7. Laminovanie podľa sadrového alebo dreveného modelu.

8. Činnosti v poloprevádzkových podmienkach pri základnom i aplikovanom výskume a vývoji, výrobe, spracovaní a úprave ručnej manipulácie pri skladovaní, delení a balení látok, ak surovina, polotovar, respektíve hotový výrobok sú jedovaté, činnosť v týchto podmienkach je spojená s rizikom profesionálnej subakútnej a subchronickej otravy predovšetkým prostredníctvom inhalácie, pevného i kvapalného aerosolu a plynu alebo cez neporušenú kožu.

9. Činnosti v laboratóriách (chemických, fyzikálno-chemických, biochemických atď.) pri výskume a rozboroch vrátane prípravy vzoriek za predpokladu, že analyzovaná, spracúvaná alebo vyrábaná látka je zvlášť nebezpečne jedovatá.

E. Fyzikálne vplyvy

1. Opracúvanie zubných náhrad z tvrdého materiálu spojené s veľkým stlačením a prítlakom jednej ruky na náradie a s protitlakom druhej ruky pevne zvierajúcej opracúvanú náhradu, nepresahujúce 20 % pracovnej zmeny, na ktoré nadväzujú ďalšie činnosti spojené s preťažovaním horných končatín tak, že celková doba činnosti spojená s preťažovaním malých svalových skupín ruky nepresahuje 50 % pracovného času.

2. Čistenie a vyklepávanie kotlového kameňa, čistenie odlučovačov popolčeka, komínového kanála, kotlov a podobne.

3. Zhotovovanie sklárskych výrobkov na kahane a sklárskom sústruhu (napríklad destilačné kolóny a podobne).

4. Búranie a opravy výmurovky kotlov a pecí a ťahových kanálov bezprostredne po odstavení za tepla.

5. Obsluha výsypky a vyberanie škváry a popola v uzavretých priestoroch pod kotlom.

6. Činnosti vykonávané v prostredí nadmerného hluku zodpovedajúcom triede hluku najmenej N 115.

II. SKUPINA


A. Profesionálne infekcie

1. Vyšetrovanie a ošetrovanie chorých na infekčné choroby a nosičov choroboplodných zárodkov vrátane odberu materiálu na laboratórne vyšetrenie na pracoviskách s prevahou nákaz:

1. anaeróbnymi klostrídiami,

2. antraxom,

3. brucelózou,

4. brušným týfusom a paratýfusom,

5. cytomegalovirózou - CM vírusom,

6. Ebsteinovým-Barrovým vírusom,

7. entamebou dyzentérie,

8. legionelami,

9. leprou,

10. ľudskými retrovírusmi vrátane HIV, vírusom SV 40,

11. morom,

12. multirezistentnou infekciou,

13. mykoplazmami,

14. onkogénnymi ľudskými vírusmi typu DNA, RNA,

15. opičími a ľudskými herpetickými vírusmi,

16. orgánovými mykózami,

17. pasteurelózou,

18. pomalými vírusovými infekciami,

19. syfilisom,

20. psitakózou a ornitózou,

21. retrovírusmi,

22. rickettsiózami vrátane Q-horúčky,

23. toxoplazmózou,

24. tuberkulózou,

25. vírusovými hemoragickými horúčkami vrátane vírusu marburg a ebola,

26. vírusmi hepatitíd všetkých skupín,

27. vírusmi vyvolávajúcimi zápaly centrálnej nervovej sústavy vrátane besnoty,

28. vírusom lymfocytárnej choriomengitídy (LCMV),

29. Weliovou chorobou,

30. spôsobených bakteriálnymi toxínmi vrátane cholery,

31. spôsobených mykotickými toxínmi

(ďalej len "uvedených nákaz").

2. Činnosti pri dezinfekcii a dezinsekcii, dekontaminácii a umývaní skla, manipulácia s bielizňou a jej pranie a podobne na infekčných oddeleniach zdravotníckych a veterinárnych zariadení a ústavov a diagnostických pracovísk s ťažiskom uvedených nákaz.

3. Vykonávanie a kontrola dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie s ťažiskom rizika uvedených nákaz.

4. Prevoz infekčne chorých osobitnými útvarmi záchrannej služby vrátane dezinfekcie vozidiel s ťažiskom rizika uvedených nákaz.

5. Činnosti pri vykonávaní dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie v zariadeniach, v ktorých boli ošetrovaní chorí alebo vykonávané akékoľvek ďalšie činnosti (laboratórne vrátane činností so zvieratami a podobne) s výskytom uvedených nákaz.

6. Rutinné a výskumné činnosti vrátane diagnostických činností v mikrobiologických a imunologických laboratóriách spracúvajúcich vzorky s výskytom uvedených nákaz a činnosti pri ošetrovaní laboratórnych zvierat infikovaných niektorou z uvedených nákaz.

7. Výskumné a rutinné činnosti vrátane diagnostických činností pri nemikrobiologických vyšetrovaniach a analýzach chemických, biochemických, biofyzikálnych, hematologických, toxikologických, imunologických, histologických a iných v laboratóriách na spracovanie biologického materiálu, prípadne vrátane vyšetrovania a ošetrovania laboratórnych zvierat, ak ide o vzorky z pracovísk s ťažiskom uvedených nákaz.

8. Manipulácia s bielizňou a jej pranie, dekontaminácia a umývanie skla v prostredí, prevádzkach a zariadeniach s ťažiskom uvedených nákaz.

9. Činnosti pri profesionálnom epidemiologickom vyšetrovaní vrátane vykonania a kontroly opatrení v ohnisku niektorej z uvedených nákaz.

10. Činnosti na špecializovaných gastroenterologických pracoviskách [diagnostické a terapeutické metódy digestívnej endoskopie, bioptické vyšetrenie zažívacieho ústrojenstva (trubice), pečene, pankreasu, funkčné vyšetrenia spojené so sondážou a odberom žalúdočného a duodenálneho obsahu, pankreasovej šťavy a stolice] vrátane črevných výplachov v kúpeľných prevádzkach.

11. Činnosti zdravotníkov a veterinárnych pracovníkov pri priamom styku s infekčným materiálom a predmetmi vrátane odpadu v asanačných ústavoch, kafilériách, veterinárnych prosektúrach a podobne.

12. Činnosti spojené s priamym a stálym kontaktom s telami mŕtvych.

13. Čistenie žúmp, kalových nádrží a ďalších zariadení na tuhý a tekutý odpad so vstupom do kalového priestoru vrátane odberov vzoriek týchto materiálov na laboratórne vyšetrenie.

B. Ionizujúce žiarenie a iné elektromagnetické žiarenie

1. Nedeštruktívna priemyselná gamadefektoskopia vykonávaná na prechodných defektoskopických pracoviskách pomocou rtg. prístrojov a uzavretých gama žiaričov.

2. Činnosti pri výrobe rádioaktívnych žiaričov, kontrola tesnosti uzavretých rádioaktívnych žiaričov, montáž a demontáž uzavretých žiaričov do ochranných tieniacich krytov, prepravných obalov, práce v centrálnom sklade rádioaktívnych žiaričov.

3. Činnosti na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi vykonávané v kontrolovanom pásme pracoviska.

4. Aplikácia rádioaktívnych látok pacientom pri liečbe a diagnostike otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi v zdravotníckych zariadeniach, ošetrovanie pacientov s aplikovanými rádionuklidmi.

5. Činnosti s röntgenovým stimulátorom pri plánovaní rádioterapie, činnosť s uzavretými žiaričmi pri vnútrodutinovej vnútrotkanivovej a povrchovej aplikácii rádioaktívnych žiaričov vrátane prípravy žiaričov a obsluhy pacientov.

6. Manipulácia s rádioaktívnymi odpadmi, obsluha zariadení na spracovanie tuhých, kvapalných a plynných odpadov napríklad nalisovaním, spaľovaním, separáciou, zahustením, koncentráciou a podobne a dekontaminácia zariadení a pracovných priestorov na pracoviskách s rádioaktívnymi látkami zaradenými do II. skupiny.

7. Používanie röntgenových prístrojov na snímkovanie pacientov na lôžku a na operačných sálach.

8. Činnosti s pojazdnými rtg. prístrojmi na operačných sálach pri chirurgických výkonoch.

9. Špeciálne rádiodiagnostické vyšetrenia a činnosti pri vyšetrovaní pacientov na rádiodiagnostických pracoviskách vykonávané skiaskopiou, ktoré vyžadujú prítomnosť vyšetrujúceho vo vyšetrovni.

10. Oprava, skúšanie a testovanie rtg. prístrojov, vykonávanie skúšok kvality rtg. prístrojov.

11. Činnosť kvalifikovaného experta pri dozore, kontrole a meraní na rizikových pracoviskách zaradených do II. skupiny.

12. Činnosť na pracoviskách, kde dlhodobá priemerná objemová aktivita radónu v ovzduší prekračuje hodnotu 1 000 Bq/m3.

C. Chemické karcinogény

1. Rutinné a výskumné činnosti spojené s prípravou a aplikáciou cytostatík na onkologických, prípadne ďalších pracoviskách, kde chemoterapia je stálou liečebnou disciplínou, vrátane prípravy a riedenia cytostatík, ošetrovania pacientov liečených cytostatikami a manipulácia s bielizňou a exkrétmi týchto pacientov, ktoré sú kontaminované biodegradačnými alebo aktivovanými bioproduktmi liečby cytostatikami.

2. Rutinné a výskumné činnosti, pri ktorých sa používajú látky typu benzidin, vinylchlorid, 4-aminobifenyl, 2-naftylamín, 6-mocný chróm a podobne.

D. Chemické škodliviny

1. Výkon bežného štátneho zdravotného dozoru na pracoviskách s výskytom chemických a fyzikálnych škodlivín zaradených do kategórií 3 a 4 podľa pokynu č. 13/1986 Vestníka Ministerstva zdravotníctva SSR na vykonávanie hygienického dozoru na pracoviskách a vyhlasovanie rizikových prác.

2. Činnosti s vysokorizikovými chemickými škodlivinami, ktoré sú klasifikované ako zvlášť nebezpečné jedy, vykonávané v úzkom kontakte s nimi, kde výkon činnosti je podmienený náročnou, odbornou prípravou, individuálnou fyziologickou a psychologickou spôsobilosťou a vysokými požiadavkami na dôsledné dodržiavanie zásad ochrany zdravia a bezpečnosti práce.

E. Fyzikálne vplyvy

1. Činnosti v pretlakových (hyperbarických) komorách.

2. Opracúvanie zubných náhrad z tvrdého materiálu spojené s veľkým tlakom a prítlakom jednej ruky na náradie a s protitlakom druhej ruky pevne zvierajúcej opracúvanú náhradu, presahujúce 20 % pracovnej zmeny, na ktoré nadväzujú ďalšie činnosti spojené s preťažovaním horných končatín tak, že celková doba činnosti spojená s preťažovaním malých svalových skupín ruky presahuje 50 % pracovného času.

3. Činnosti pilotov a posádok vrtuľníkov.


Príloha č. 4
k zákonu č. 73/1998 Z. z.
v znení neskorších predpisov

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE


Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (Ú. v. ES L 39, 12. 2. 1976) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002 (Ú. v. ES L 269, 5. 10. 2002).


«
Výber dokum.: 
1 
Dokumenty z 1. skupiny